TOKIO, BRATISLAVA. Európska únia je pred štvrtkovým samitom EÚ-Čína v komplikovanej situácii. Eurokomisár Maroš Šefčovič musí rokovať s americkou administratívou o novej obchodnej dohode. Clám sa pritom Európa už nevyhne, otázna je iba ich výška.
Trenice medzi Amerikou a Európou sú príležitosťou pre Čínu, ktorá je hospodárskou veľmocou a má k dispozícii aj ložiská kritických nerastov. Popri tom je však diktatúrou, podporuje Rusko v jeho vojne na Ukrajine a na európsky trh posiela dotované lacné elektromobily.
Očakávania pred štvrtkovým stretnutím, keď do Pekingu príde predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyen a predseda Európskej rady Antonio Costa, sú nízke, upozorňuje Ivana Karásková, odborníčka na Čínu z českej Asociácie pre medzinárodné otázky.
Dôležitým signálom je podľa nej samotný fakt, že stretnutie sa koná v Pekingu a nie v Európe, kde malo byť pôvodne a kam by čínsky líder Si Ťin-pching neprišiel.
"Európska únia sa napriek nezhodám a napätiu s Čínou snaží udržať dialóg. Cieľom je predísť otvorenej konfrontácii a zachovať možnosť komunikácie, osobitne v ekonomických a klimatických otázkach," zhodnotila Karásková.
Deň pred pekinským stretnutím sa najvyšší predstavitelia Únie zastavili v Japonsku. To podľa odborníčky predstavuje pre Európu dôležitého partnera z hľadiska diverzifikácie zdrojov, ale aj možného spoločného vyjednávania s tretími stranami.
V článku sa dočítate:
- Prečo je dôležitý samit EU-Čína,
- čo z neho môže vyvstať a prečo experti nemajú veľké očakávania,
- prečo sa európske špičky zastavili aj v Japonsku a čo tam dohodli.
Buďme radi, že sa koná
Očakávania od samitu EÚ-Čína sú natoľko nízke, že bruselskí predstavitelia považujú za víťazstvo už len samotný fakt, že sa schôdzka koná, zhodnotil perspektívy stretnutia server Euronews.
Článok medzi prvými východiskami stretnutia spomína nástup Donalda Trumpa, ktorý vniesol do globálneho poriadku toľko neistoty, že pre Brusel a Peking sa to zrazu javí ako príležitosť nastaviť novú podobu vzájomných vzťahov. Tak Čína, ako aj Európa, sú totiž pod tlakom novej obchodnej politiky USA, ktoré sa vracajú k praxi ochrany vlastného trhu vysokými clami.
Čínsky prezident Si Ťin-pching dokonca v máji vyhlásil, že päťdesiate výročie vzájomných diplomatických vzťahov je príležitosťou na prekonanie rozdielov a na otvorenie novej, lepšej budúcnosti pre vzájomné vzťahy.
Od samitu sa skutočne veľa neočakáva. Pôvodne sa mal konať v Európe, no v takom prípade by sa na ňom čínsky prezident osobne nezúčastnil, poznamenala pre SME Ivana Karásková. Okrem toho sa stretnutie z pôvodných dvoch dní skrátilo na jeden.
"Zásadné rozpory pretrvávajú v otázkach ekonomickej reciprocity. Európske firmy dlhodobo čelia v Číne nerovným podmienkam. V geopolitických postojoch zas predovšetkým pre neochotu Číny odsúdiť ruskú agresiu voči Ukrajine," komentuje česká odborníčka.
Hoci Peking signalizuje vôľu prehĺbiť vzťahy s Európou, v skutočnosti má primálo ochoty zmeniť kurz v kľúčových hospodárskych, technologických a bezpečnostných otázkach, píše v analýze pre Atlantic Council výskumníčka Valbona Zeneli.
Dodáva, že Čína je najvýznamnejším importérom a tretím najväčším odbytiskom Únie, pričom obchodný deficit EÚ sa priebežne zvyšuje.
Fakt, že druhý deň samitu sa zrušil, podľa Zeneliovej signalizuje napätie a nevyriešené otázky. Expertka Atlantic Council od samitu očakáva prinajlepšom skromný pokrok.
Nechcú, aby Rusko prehralo
Osobitným problémom je pre Európu čínsky vzťah s Ruskom a podpora vojny proti Ukrajine. Čína od Ruska nakupuje nerastné suroviny a dodáva mu technológie potrebné na výrobu zbraní.
Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallas, ktorá je tiež členkou delegácie, si dokonca od čínskeho ministra zahraničia Wanga I vypočula, že nie je v čínskom záujme, aby Rusko prehralo vojnu na Ukrajine, podotýka magazín The Diplomat.
Vojna Číne fakticky vyhovuje, Wang podľa magazínu Kallasovej povedal aj to, že vďaka vojne sa Spojené štáty musia zameriavať na Rusko a východnú Európu a v prípade ruskej porážky by sa mohli naplno venovať Číne a Indo-pacifiku.
Japonsko môže pomôcť so surovinami
Popri Rusku, dotovaných čínskych importoch či podmienkach pre európske spoločnosti sú problémom v európsko-čínskych vzťahoch aj nerastné suroviny.
"Čína využíva svoj kvázi-monopol na vzácne zeminy nie iba ako rokovaciu kartu, ale aj ako zbraň, aby podkopala konkurenciu v kľúčovom priemysle," cituje CNN vyjardenie Ursuly von der Leyen z júnového samitu G7 v Kanade.
Stanica píše, že Peking kontroluje dodávateľské reťazce nerastov, ktoré sú dôležité pri technologických výrobkoch - batériách do elektroáut, mobilných telefónoch, ale aj bojových lietadlách. Peking už pritom na niektoré suroviny uvalil vývozné obmedzenia, najmä pre obchodné spory s Washingtonom.
Práve čínska politika v otázke nerastov je jedným z dôvodov, prečo sa európska delegácia najprv zastavila v japonskej metropole.
Analytička Atlantic Council Barbara C. Matthews poznamenala, že dôležitejší samit ako ten v Pekingu sa konal v stredu v Tokiu.
Obe strany v záverečnom komuniké vyhlásili, že sú proti "akýmkoľvek jednostranným pokusom zmeniť status quo silou alebo nátlakom" vo Východočínskom a Juhočínskom mori, napísali noviny Japan Times.
Ivana Karásková pre SME poznamenáva, že Európa má dnes obmedzené, ale jestvujúce možnosti, ako diverzifikovať dodávky kritických surovín. "Bez spolupráce so spojencami a bez dlhodobej investície do ťažby, recyklácie a inovácií sa Európa bez Číny v najbližšom čase nezaobíde," myslí si.
Európa sa tak snaží znížiť, nie ukončiť strategickú závislosť od Číny, dodáva.
Práve Japonsko má podľa Karáskovej s diverzifikáciou zdrojov kritických surovín bohaté skúsenosti. "Vďaka tomu investovalo do alternatívnych zdrojov, technologického vývoja aj strategických zásob. V súčasnosti tak predstavuje pre EÚ dôležitého partnera nielen z hľadiska know-how, ale aj možného spoločného vyjednávania s tretími štátmi, spoločných technológií a posilňovania odolnosti dodávateľských reťazcov," tvrdí.
S Japonskom podpísali "alianciu"
Už deň pred samitom v Tokiu server Euractiv napísal, že sa očakáva oznámenie "európsko-japonskej aliancie pre konkurencieschopnosť".
Japonsko v stredu ukončilo rokovania o obchodnej dohode s USA a jeho dovoz bude zaťažený 15-percentným clom. S Európou sa tak snaží podporiť "stabilný a predvídateľný hospodársky poriadok založený na pravidlách," píše ABC News.
Tokio pritom podľa Euractivu vidí aj príležitosť v európskej potrebe dozbrojiť armády v tieni ruskej hrozby. Japonské spoločnosti by podľa stránky rady získali prístup k peniazom z európskeho nástroja SAFE, ktorý má spoločným ručením zabezpečiť pôžičky za 150 miliárd eur na vojenské obstarávanie. Na toto zatiaľ neexistuje jasný časový horizont.
