DAMASK. Komisia sýrskej vlády poverená vyšetrovaním marcových masakrov menšiny alavitov v sýrskych pobrežných provinciách Lázikíja a Tartús v utorok skonštatovala, že pri násilnostiach zahynulo celkovo 1426 ľudí.
Velitelia ozbrojených zložiek sýrskej armády podľa nej nedali príkazy na vraždenie civilistov.
V provinciách Lázikíja a Tartús žije početná náboženská menšina alavitov, ktorí vyznávajú náboženstvo považované za odnož šiitského islamu.
K alavitom patril aj dlhoročný prezident Sýrie Bašár Asad, ktorého v decembri zvrhli sunnitskí islamistickí povstalci. Pobrežné oblasti na severozápade Sýrie boli považované za baštu Asadovcov.
Nepokoje v regióne vypukli na začiatku marca, keď milície verné Asadovi podnikli rozsiahly útok na pozície ozbrojených zložiek novej sýrskej vlády. Boje prerástli do medzináboženských násilností, pri ktorých sunnitskí ozbrojenci zabili veľké množstvo civilistov len pre ich príslušnosť k alavitskej menšine.
Výbor sýrskej vlády skonštatoval, že vojenskí velitelia nedali žiadne príkazy na zabíjanie civilistov a snažili sa masakry zastaviť. Výbor vypracoval zoznam viac ako 500 podozrivých, ktorých mená však nezverejnili. Doteraz sýrske orgány zatkli 31 z nich.
Najvyššia rada alavitov v reakcii zistenia výboru odsúdila, označila ich za „drzé divadlo“ a z násilností obvinila vládu v Damasku. Vyzvala tiež na medzinárodné a nezávislé vyšetrovanie pod záštitou OSN.
Agentúra Reuters na základe svojej nedávnej analýzy uviedla, že následkom masakrov zomrelo 1479 alavitov. Podarilo sa jej tiež vypátrať, že útočníci priamo podliehali veliteľom pôsobiacim po boku členov novej sýrskej vlády. Podľa Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva si násilnosti vyžiadali viac ako 2000 životov, z toho viac ako 1600 civilistov.
