Text pôvodne vyšiel v agentúre Bloomberg.
Oblaky nad južným Švédskom prerazí stíhačka Gripen D a čoskoro letí takmer rýchlosťou zvuku. Testovací pilot stroj zatiaľ dôkladne preveruje.
Jemným pohybom ruky bývalý major švédskeho letectva nakláňa lietadlo do klesajúceho bočného manévru, čím sa odhaľuje výhľad na Gotland – strategický švédsky ostrov, ktorý bol v minulosti opakovane cieľom ruského zastrašovania. Nasledujúci prudký výstup zatláča reportéra agentúry Bloomberg do operadla sedadla a stíhačka sa opäť vyrovná.
Keď sa spustí prídavné spaľovanie, automatizovaný hlas oznámi: „Transonic.“ Gripen dosiahne rýchlosť Mach 1, čo je 1236 kilometrov za hodinu, ale pritom iba polovica maximálnej rýchlosti.
Gripeny, vyrábané švédskou spoločnosťou Saab AB, by boli prvou líniou domácej obrany v prípade konfliktu s Ruskom, ktoré je vzdialené asi 40 minút letu. A hoci je pre Švédsko táto stíhačka nevyhnutná, v zahraničí sa predáva len ťažko: firma Saab od roku 2014, keď si Brazília objednala 36 lietadiel, nezískala žiadnu veľkú exportnú zákazku, zatiaľ čo konkurenti získali desiatky nových zmlúv.
Toto obdobie sucha sa však čoskoro má skončiť – v uplynulom roku sa pre gripeny rozhodli Thajsko aj Kolumbia. Počas prebiehajúcich rokovaní pritom Saab eviduje záujem aj z Peru a Filipín a zvažuje tiež možnosť zvýšenia brazílskej objednávky o 25 percent. Podľa výkonného riaditeľa Saabu Micaela Johanssona program naberá na obrátkach.
„Po dlhšom čase je to intenzívnejšia fáza,“ povedal v rozhovore.
V článku sa dočítate:
- odkedy Švédsko vyrába stíhačky gripen,
- ktorá krajina si kupuje aké stíhačky,
- aký trend bude slabnúť.
Prechod medzi štvrtou a piatou generáciou
Podmienky na predaj stíhačiek gripen už veľmi dlho neboli obdobne priaznivé. Ruská invázia na Ukrajinu v roku 2022 zvýšila dôraz Európy na územnú bezpečnosť, zatiaľ čo americký prezident Donald Trump tlačí na spojencov v NATO, aby zvýšili výdavky na obranu – aj keď zároveň spochybňuje odhodlanie USA brániť región.
Keďže európske vlády masívne navyšujú obranné rozpočty, niektoré začínajú uvažovať nad alternatívami k americkým zbraniam, ako je napríklad stíhačka F-35 od firmy Lockheed Martin. Portugalsko napríklad bude pri rozhodovaní o F-35 zvažovať aj „predvídateľnosť“ vlastných spojencov, vyhlásil v marci tamojší minister obrany. Švajčiarsko medzitým zvažuje prehodnotenie svojej objednávky F-35 pre nezhody ohľadom finančných podmienok.
Podľa riaditeľa Saabu Johanssona si švédske gripeny začína všímať čoraz viac potenciálnych zákazníkov - najmä pre ich nižšie náklady počas celej životnosti a overenú spoľahlivosť. „Samozrejme, vnímame určité obavy z toho, do akej miery sa dá USA dôverovať,“ povedal. „Ak si krajiny chcú vytvoriť zmiešanú flotilu, sme otvorení diskusii.“

Švédsko vyrába stíhacie lietadlá už od 40. rokov 20. storočia – v súlade so svojou tradíciou sebestačnosti a neutrality. No práve tento nezávislý prístup bol pri exporte gripenov od ich uvedenia v polovici 90. rokov nevýhodou, tvrdia predstavitelia firmy Saab.
Dve konkurenčné európske stíhačky sa totiž tešia podpore väčších krajín, ktoré sú dlhoročnými členmi NATO – Eurofighter Typhoon, za ktorého výrobou spoločne stoja Veľká Británia, Nemecko, Taliansko a Španielsko, a Dassault Rafale, ktoré vyrába Francúzsko.
Všetky tri patria do stíhačiek tzv. generácie 4,5 – ide o prechod medzi štvrtou generáciou z 80. a 90. rokov a piatou generáciou. Ich schopnosti sa považujú za porovnateľné – gripen vyniká v pomere cena a výkon, v sieťovej integrácii, senzoroch a schopnosti štartovať z krátkych alebo provizórnych dráh. Typhoony, ktoré vyrábajú BAE Systems, Airbus a Leonardo, a rafale sú síce podobne rýchle, ale sú ťažšie a unesú viac paliva a zbraní.

Okno príležitosti
Ani jedna z týchto európskych stíhačiek sa však v rámci Európy nepribližuje úspechu americkej F-35 – jedinému skutočnému zástupcovi piatej generácie s pokročilou technológiou stealth (používanou na zníženie viditeľnosti objektu rôznymi detekčnými systémami, pozn. red.), sieťovou integráciou a vyššou bojovou efektivitou. F-35 má v Európe 13 zákazníkov – vrátane švédskych susedov Fínska, Dánska a Nórska – a polovica z nich zvažuje ďalšie objednávky (Slovensko nákup gripenov zvažovalo, napokon sa však rozhodlo pre o generáciu starší americký model F-16, pozn. red.).
Na porovnanie, Saab prenajal gripeny Česku a Maďarsku, zatiaľ čo Grécko a Chorvátsko si kúpili rafale, pričom typhoony si v regióne mimo krajín výrobcov zaobstaralo len Rakúsko.
Zákazníci môžu považovať F-35 s technológiou stealth za odolnejší stroj proti budúcim hrozbám než stíhačky generácie 4,5 či 4. Saab však dlhodobo argumentuje, že jeho vlastné senzory – vrátane výkonného radaru schopného detegovať vzdialené ciele a navádzať na ne zbrane – robia z gripenu tvrdého konkurenta aj pre piatu generáciu.
Z globálneho hľadiska však Saab výrazne zaostáva za konkurenciou v exporte. Celkový počet exportných objednávok na gripen totiž predstavuje len devätinu objemu F-35 a podstatne zaostáva aj za stíhačkami rafale a typhoon.
Kostas Tigkos, vedúci prognóz v oblasti elektroniky a výzbroje v skupine Janes Group, uviedol, že jednotková cena najnovšej generácie lietadla gripen by sa pohybovala v rozmedzí 80 až 90 miliónov dolárov. Zároveň poznamenal, že cena F-35 je znížená vďaka tomu, že sa už nachádza vo fáze plnej sériovej výroby.

Odborníci pritom považujú rafale a typhoon za ešte drahšie možnosti, hoci ceny sú šité na mieru, dôverné a často obsahujú dlhodobé servisné balíky – čo sťažuje akékoľvek priame porovnanie.
Podobne ako ostatné európske zbrojárske akcie, aj akcie spoločnosti Saab v posledných rokoch prudko rástli, keďže investori očakávajú, že výrobcovia zbraní budú ťažiť z obnoveného dôrazu na bezpečnosť.
Vedenie Saab je voči budúcnosti programu Gripen optimistické, najmä preto, že čoraz viac krajín zvažuje nevýhody závislosti od USA. Európske vlády sa chystajú minúť stovky miliárd eur – a možno aj bilióny v priebehu nasledujúceho desaťročia – na prezbrojenie, pričom čoraz silnejšie zaznieva výzva „nakupovať doma“.
„Objednávať americkú obrannú techniku sa kedysi považovalo za istotu, dokonca za dôkaz priateľstva. To sa však zmenilo – najmä pre Trumpov ochabnutý postoj k Ukrajine. Je to dosť tvrdé prebudenie,“ vraví Elisabeth Braw, odborníčka z Atlantickej rady vo Washingtone.
Brawová však zároveň varuje, že okno príležitosti pre Saab by mohlo byť len krátkodobé – vzhľadom na šancu, že vzťahy s USA sa náhle zlepšia. „Ak by USA zmenili kurz, európske metropoly by to privítali s nadšením,“ povedala. „No už uzavreté objednávky, prirodzene, zostanú v platnosti.“
Oslabnutá dôvera v USA
Čoraz viac krajín rozmýšľa nad tým, že by mali zmiešanú flotilu, uvádza Mikael Franzén, marketingový riaditeľ programu Gripen zo spoločnosti Saab. Firma pritom uvažuje o zmenách v predajnom procese a očakáva, že sa skráti čas obstarávania lietadiel.
Historicky išla značná časť európskych vojenských výdavkov do USA, poznamenáva Sheila Kahyaoglu, analytička spoločnosti Jefferies LLC v New Yorku. Domnieva sa však, že tento trend bude slabnúť, ako si Európa postupne zabezpečí vlastné bojové lietadlá. „USA však budú aj naďalej dodávať rakety, systémy protivzdušnej obrany – v tom sú naozaj špičkou,“ povedala pre Bloomberg.
Treba však povedať, že zbaviť sa zákazníka F-35 je nesmierne náročná úloha vzhľadom na dodatočné náklady na výcvik či údržbu a zabezpečenie kompatibility výzbroje. „To sú vážne otázky – a stále nevieme, kam USA vlastne smerujú,“ vraví Bjorn Enarson, analytik z Danske Bank v Štokholme. „Je to pohyblivý cieľ.“
Spojenci, ktorí chcú byť menej závislí od USA, budú musieť túto snahu vyvážiť snahou udržať si so Spojenými štátmi americkými dobré vzťahy, upozorňuje Jan Techau, berlínsky riaditeľ spoločnosti Eurasia Group. „Dôvera v USA však oslabla a nemyslím si, že sa niekedy úplne vráti na predtrumpovskú úroveň,“ dodal.
Saab v súčasnosti predáva jednomiestne a dvojmiestne verzie gripenu – E a F. Súčasná dvojmiestna verzia D, použitá v testovacom lete z 3. júna, by mala vo švédskom letectve slúžiť až do polovice 30. rokov.

Americké stíhačky F-35 si zase vo verejných obstarávaniach vybrali Fíni, Kanaďania a Švajčiari. Fínsko zdôvodnilo výber stíhačky Lockheed jej bojovými schopnosťami v prvej línii, prieskumným skóre aj vlastnosťami prežitia, ako aj možnosťou modernizácie minimálne do roku 2060.
Švajčiarsko zvolilo F-35 v roku 2021, po tom, čo tamojší voliči v roku 2014 odmietli gripen – z obavy, že by išlo o príliš drahý a zbytočný nákup. V súčasnosti prebiehajú diplomatické rokovania s cieľom vyriešiť spory ohľadom ceny amerických stíhačiek.
Saab sa teraz v nádeji pozerá aj na Kanadu, v ktorej v roku 2023 tesne prehral s americkými stíhačkami zákazku na 88 lietadiel. Stalo sa to ešte pred tým, ako nastalo medzi Kanadou a USA politické a ekonomické napätie a pred tým, ako Trump poznamenal, že by sa „Kanada mohla stať 51. štátom“.
V marci kanadský premiér Mark Carney spustil revíziu zmluvy na 72 kusov F-35, za ktoré sa Kanada zatiaľ právne nezaviazala zaplatiť. Jedným z faktorov bude, či Lockheed prisľúbi, že časť výroby a vývoja umiestni v Kanade – po tom, ako Saab ponúkol, že gripeny postaví priamo tam. „A potom to porovnáme s alternatívami – vrátane gripenu od Saabu,“ povedal Carney v máji.
Na správe sa podieľal aj Gerry Doyle.
