SOUL, BRATISLAVA. Všetko, čo Mila Konomosová vedela o svojom pôvode, bola lož
„Narodila som sa v Soule, ale o šesť mesiacov neskôr ma predali americkej adoptívnej rodine,“ hovorí 49-ročná umelkyňa pre denník SME s tým, že ju do USA vyviezli v roku 1976. „S mojimi kórejskými biologickými rodičmi som sa stretla až v roku 2009.“
Južná Kórea, ktorá je zdrojom najväčšej diaspóry medzinárodne adoptovaných detí na svete, zároveň predstavuje najväčšieho svetového vývozcu detí. Od kórejskej vojny bolo do zahraničia vyslaných od 170-tisíc do 250-tisíc detí, a to predovšetkým do Spojených štátov amerických, ale tiež Európy.
Juhokórejská vláda sa však v marci prvýkrát oficiálne priznala k tomu, že sa adopčné agentúry v minulosti dopustili rozsiahlych nekalých praktík v snahe vyviezť deti do amerických a európskych domovov.
„V adopčnom spise, ktorý dostali moji adoptívni rodičia, stálo, že ma našli opustenú na klinike. Keď som sa však stretla s mojimi biologickými rodičmi, tak som zistila, že ma neopustili. Obaja si ma chceli nechať, ale pre vtedajšie okolnosti ich nepovažovali za hodných byť rodičmi, a preto ma im násilne odobrali,“ vysvetľuje Komonosová.
Komisia pravdy a zmierenia (TRC) v Južnej Kórei vyzvala krajinu, aby sa ospravedlnila všetkým, ktorých poslala do zahraničia ako „batožinu“ s cieľom zisku. Prirovnanie k batožine zvolila TRC pre fotografiu, na ktorej sú rady dojčiat pripútaných k sedadlám lietadla smerujúceho v roku 1956 do USA.
Pre adoptované deti je priznanie juhokórejskej vlády ťažko vybojovaným víťazstvom. Tento týždeň navyše vláda po 70 rokoch ukončí prax, počas ktorej mohli adopcie sprostredkúvať súkromné agentúry. Pre mnohých ide o historický moment.
V článku sa dočítate:
- ako juhokórejské adopčné agentúry falšovali dokumenty,
- prečo zahraničné adopcie pripomínajú kolonialistickú propagandu,
- čo sa v Južnej Kórei zmení.
Papierová sirota
Konomosová sa pustila do pátrania po svojom pôvode ešte v roku 2002. „Túžila som zistiť, odkiaľ pochádzam, ale čím viac informácií som sa dozvedela, tým viac som si uvedomila, že pravdu o mojom pôvode niekto úmyselne pozmenil,“ vraví. „Jednoducho do seba nezapadali všetky kúsky môjho príbehu.“
Marcová správa TRC predstavuje prvé oficiálne priznanie juhokórejskej vlády k problémom s adopčnými praktikami, aj keď podobne nekalé praktiky vyplávali na povrch už v minulosti.
TRC po dôslednom prešetrení situácie nakoniec uznala, že adopčné agentúry dlhodobo falšovali dokumenty, aby prezentovali deti ako siroty, aj keď poznali ich biologických rodičov.
„Spis o adopcii, ktorý dostali moji adoptívni rodičia, adopčná agentúra pozmenila tak, aby vytvorila papierovú sirotu. Jednoducho ma násilne odobrali mojej biologickej matke a môjmu biologickému otcovi. Bez ich súhlasu,“ uvádza Komonosová.
Vedúci predstavitelia štyroch súkromných adopčných agentúr získali od juhokórejskej vlády právomoc stať sa zákonnými zástupcami detí a podpísať ich súhlas na adopciu do zahraničia. Nedostatok politického dohľadu následne umožnil masový vývoz detí súkromnými adopčnými agentúrami, ktoré podľa vyšetrovania TRC motivoval zisk, a to aj za cenu porušovania ľudských práv.
