HELSINKI. Ruskí a bieloruskí občania majú podľa nového fínskeho zákona zákaz nakupovať nehnuteľnosti vo Fínsku.
Tento zákon, ktorý poslanci schválili ešte v apríli, nadobudol účinnosť v utorok, oznámil na sieti X fínsky minister obrany Antti Häkkänen.
Tento krok je podľa britskej stanice úsilím Fínska o posilnenie svojej národnej bezpečnosti. Häkkänen označil opatrenie za „dôležitú reformu, ktorá bola príliš dlho odkladaná“.
„Podľa môjho názoru potreba tejto reformy existovala už dlho, ešte pred ruskou inváziou na Ukrajinu,“ napísal fínsky minister obrany.
Häkkänen dodal, že cieľom tohto kroku je posilniť bezpečnosť Fínska a „pripraviť sa na všetky prostriedky vplyvu“.
Portál The Kyiv Independent objasňuje, že fínske orgány mohli dosiaľ blokovať nákupy nehnuteľností ruskými občanmi len individuálne, ak rezort obrany určil, že transakcia predstavuje hrozbu pre národnú bezpečnosť. Nový zákon tento proces zjednodušuje a posilňuje zavedením plošného zákazu.
Fínska verejnoprávna televízia YLE v apríli informovala, že zákon sa nedotkne ruských štátnych príslušníkov s trvalým pobytom vo Fínsku, ale aj tí budú musieť požiadať o povolenie.
Hoci je zákon prezentovaný ako zákaz predaja nehnuteľností ruským občanom, v skutočnosti zakazuje takéto transakcie osobám alebo spoločnostiam zo štátov, ktoré vedú útočnú vojnu, alebo ktoré by mohli predstavovať hrozbu pre národnú bezpečnosť Fínska, konštatuje YLE.
Fínsko zdieľa so susedným Ruskom 1340 kilometrov dlhú hranicu, ktorú uzavrelo v decembri 2023 po tom, ako tadiaľ do tejto severskej krajiny prišlo zhruba 1000 migrantov bez víz.
Helsinki tvrdili, že takýto nápor zámerne organizovalo Rusko s cieľom destabilizovať situáciu. Moskva to poprela. Fínska vláda následne v apríli 2024 rozhodla, že hranica s Ruskom zostane uzavretá až do odvolania a svoje rozhodnutie v tejto veci o rok na to potvrdila.
V reakcii na nárast ilegálnej migrácie začalo okrem toho Fínsko vlani stavať na hranici 200-kilometrový, 4,5 metra vysoký zelený plot z kovového pletiva zakončený ostnatým drôtom. Dokončený by mal byť v roku 2026.
Okrem toho fínski poslanci v júni odhlasovali odstúpenie od takzvaného Ottawského dohovoru o zákaze protipechotných mín.
Tento zámer oznámili Helsinki ešte v apríli, pričom sa odvolávali na zásadne zmenené bezpečnostné prostredie s Ruskom, ktoré predstavuje dlhodobú hrozbu pre Európu.
Ruská invázia na Ukrajinu tiež po desaťročiach neangažovanosti vo vojenských štruktúrach podnietilo Fínsko k vstupu do NATO.
