SARAJEVO. Na post riaditeľa bosnianskej tajnej služby SIPA sa rozhodol vrátiť Darko Čulum, ktorý v marci rezignoval v súlade s výzvou svojho spojenca, vodcu bosnianskych Srbov Milorada Dodika.
Ten žiadal všetkých etnických Srbov pracujúcich v štátnej polícii či justičných orgánoch, aby dali výpoveď a požiadali o presun do orgánov Republiky srbskej (RS). Informovala o tom agentúra HINA.
Čulum svoje rozhodnutie vrátiť sa do funkcie šéfa SIPA potvrdil médiám v pondelok. Svoje odstúpenie v marci odôvodňoval osobnými dôvodmi a vtedy oznámil, že sa na základe zmluvy vráti na ministerstvo vnútra RS a potom pravdepodobne odíde do dôchodku.
HINA ho označila za jedného z mála predstaviteľov, ktorí poslúchli Dodikov príkaz opustiť pozície v štátnych inštitúciách.
Demisiu podal krátko po tom, čo parlament RS prijal novú legislatívu, ktorá zakazuje pôsobnosť polície, SIPA, najvyššieho súdu i prokuratúry Bosny a Hercegoviny (BaH) na území Republiky srbskej. Platnosť štvorice zákonov medzičasom pozastavil bosniansky ústavný súd.
SIPA bola po odchode Čuluma prakticky bez vedenia. Post zástupcu riaditeľa bol neobsadený, keďže Zoran Galič pred rokom utiekol do Chorvátska, aby sa vyhol zatknutiu v súvislosti s vyšetrovaním korupcie.
Rada ministrov BaH nikdy formálne neprijala Čulumovu demisiu a doteraz nevymenovala nástupcu Galiča.
Dodik predmetnými zákonmi reagoval na rozhodnutie sarajevského súdu, ktorý ho na rok do poslal do väzenia a uložil mu šesťročný zákaz vykonávať politickú činnosť za nerešpektovanie rozhodnutí vysokého predstaviteľa OSN pre BaH Christiana Schmidta.
Tento verdikt zatiaľ nie je právoplatný. Konečné rozhodnutie súdu v tomto prípade sa očakáva koncom júla. Ak bude Dodik odsúdený na viac než pol roka, automaticky mu zaniká funkčné obdobie prezidenta RS.
Bosna a Hercegovina je federálny štát. Okrem RS so srbskou väčšinou ho tvorí aj Federácia Bosny a Hercegoviny, v ktorej dominujú Bosniaci (Moslimovia) a Chorváti.
Tieto dva subjekty boli vytvorené na základe Daytonskej mierovej dohody, ktorá ukončila vojnu v rokoch 1992 - 1995. Na jej plnenie dozerá vysoký predstaviteľ vymenovaný medzinárodným spoločenstvom. Jeho legitimitu bosnianski Srbi neuznávajú.
