TUAM, BRATISLAVA. Pamätnú záhradu z každej strany lemujú spomienkové predmety v podobe plyšových hračiek, zalaminovaných básní a detských topánok.
Ide o rovnaký pozemok, na akom sa írska cirkev v priebehu 20. storočia zbavila pozostatkov stoviek detí.
Telá, ktoré írske úrady objavili medzi rokmi 2016 až 2017 v septiku, však už čoskoro exhumujú.
„Veľmi sa mi uľavilo, že sa to konečne deje,“ povedala pre denník The Guardian historička Catherine Coslessová. „Je to trochu ohromujúce, pretože som na to dlho čakala.“
Corlessová ešte v roku 2014 upozornila na úmrtné listy 796 detí s tým, že záznamy o ich pohreboch chýbali.
Rehoľný rád sestier Bon Secours totiž medzi rokmi 1925 až 1961 pochoval v Domove pre matky a deti Bon Secours, známym tiež jednoducho ako Domov, zomreté deti mladých slobodných Írok, ktoré na mieste vyhľadali pomoc s pôrodom. Budovu vo veľkej časti zbúrali v 60. rokoch 20. storočia.
Írske úrady spočiatku odmietali rozoberať zistenia historičky, pričom konzultačná spoločnosť sestier z Bon Secours poprela masový hrob s tým, že neexistujú žiadne dôkazy. V roku 2017 nakoniec štátne vyšetrovanie potvrdilo prítomnosť „významného množstva ľudských pozostatkov“ v 14 rôznych zariadeniach v okolí Tuamu.
„Ani v najdivokejších snoch by mi by nenapadlo, že toľko ľudí mohlo zomrieť na takom mieste,“ povedal pre televíziu BBC PJ Haverty, ktorý sa na mieste narodil. „A pomyslieť si, že ich hodili do septiku… Nedokážem to pochopiť.“
Výkop masového hrobu sa začal v pondelok. Očakáva sa, že detailná exhumácia zaberie približne dva roky. Pre Írsko, kde sa verejnosť dlhodobo vyrovnáva s rozsiahlym zneužívaním detí v katolíckych inštitúciách, je však aj pokrok v prípade novou etapou národnej traumy.
V článku sa dočítate:
- prečo írski občania zažívali obrovskú sociálnu stigmu,
- o vyšetrovaniach írskej vlády,
- koľko ľudí poskytlo DNA v spojitosti s exhumáciou pozostatkov.
Jedno z desiatok podobných miest
V priebehu minulého storočia Írsko spravidla penalizovalo ženy, ktoré počali mimomanželské dieťa. Mohlo za to predovšetkým nesmierne silné postavenie katolíckej cirkvi v prvých dekádach existencie írskeho štátu, ktorý vznikol v roku 1922.
Ľudia zažívali obrovskú sociálnu stigmu vždy, keď sa odchýlili od požadovaných noriem, pričom obzvlášť ťažkým skúškam čelili slobodné ženy, ktoré otehotneli. Komunita ich zvyčajne zahanbovala, zatiaľ čo rodiny ich nútili zmiznúť z dohľadu – konkrétne do Domovov pre matky a deti.
Tuam pritom predstavoval iba jedno z desiatok podobných miest, na ktoré prichádzali mladé Írky v tajnosti rodiť, pričom mnohé rodičky katolícka cirkev po pôrode často násilne oddelila od potomkov.
