ŠTRASBURG. Európska komisia vo štvrtok podľa očakávania ustála hlasovanie o nedôvere v Európskom parlamente.
Návrh na vyslovenie nedôvery podporilo 175 europoslancov, 360 ich bolo proti a 18 sa hlasovania zdržalo.
Schválenie návrhu, ktorý by viedol k odvolaniu celej 27-člennej komisie, vyžadovalo hlasy dvoch tretín prítomných europoslancov a zároveň väčšiny všetkých europoslancov, ktorých je 720.
Ursula von der Leyenová bude čeliť odvolávaniu. Smer by zosadil aj vlastného komisára Čítajte Prečo chceli odvolať von der Leyenovú
Odvolanie Ursuly von der Leyenovej a jej tímu eurokomisárov navrhol rumunský pravicový europoslanec Gheorghe Piperea z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR). Podporilo ho 77 poslancov europarlamentu, najmä členovia Patriotov pre Európu (PfE) a Európy suverénnych národov (ESN).
Hlavným dôvodom boli obvinenia z netransparentného konania predsedníčky počas pandémie covidu-19, a to najmä v prípade utajovaných rokovaní o miliardových nákupoch vakcín.
Kritici jej vyčítajú, že odmieta zverejniť správy, ktoré si v tom čase vymieňala s generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom. Hoci Súdny dvor EÚ v máji uznal právo novinárky z denníka The New York Times na prístup k týmto správam, Európska komisia ich doposiaľ nezverejnila.
Europoslanci von der Leyenovú vinia aj zo zneužívania finančných prostriedkov EÚ či zasahovania do volieb v Nemecku a Rumunsku.
Je Ursula von der Leyenová vinná? Čo ukázal verdikt v kauze Pfizergate Čítajte Kto ako hlasoval
Šéfka Európskej komisie považuje návrh za snahu destabilizovať inštitúcie EÚ falošnými obvineniami. Tvrdenia o zlom hospodárení pri riadení pandémie a utajovania rokovaní so šéfom Pfizeru označila za lži.
Von der Leyenovú jednoznačne podporila jej frakcia Európska ľudová strana (EPP). Hoci poslanci zo skupín socialistov a demokratov (S&D), liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE) a Zelených/EFA kritizovali niektoré aspekty jej vedenia (napríklad oslabenie klimatických ambícií či centralizáciu moci v jej rukách), návrh na nedôveru odmietli alebo sa zdržali hlasovania. Argumentovali napríklad tým, že nechcú nahrávať krajne pravicovým silám.
Podporu pre vyslovenie nedôvery avizovali pred hlasovaním skupiny ESN, PfE a časť poslancov z ECR, Ľavice a nezaradených.
Za zachovanie Komisie hlasovala Miriam Lexmann (KDH) z najsilnejšej europarlamentnej frakcie Európska ľudová strana (EPP). Návrh odmietli aj europoslanci Ľudovít Ódor, Ľubica Karvašová, Martin Hojsík, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Michal Wiezik a Lucia Yar (všetci RE/PS).
Za vyslovenie nedôvery zahlasovali Milan Uhrík a Milan Mazurek (obaja ESN/Republika), ako aj nezaradení poslanci Monika Beňová, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková, Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer) a Branislav Ondruš (Hlas).
Návrh na vyslovenie nedôvery EK podporilo celkovo 175 europoslancov, 360 bolo proti a 18 sa zdržalo hlasovania. Na jeho prijatie bola potrebná dvojtretinová väčšina odovzdaných hlasov, ktorá zároveň predstavuje väčšinu všetkých europoslancov, teda 357 hlasov. Návrh podal rumunský europoslanec Gheorghe Piperea z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR).
Skončil by aj Šefčovič
Aj keď návrh neprešiel, pondelková rozprava v pléne a rastúca kritika počas uplynulých dní odkryli napätie medzi politickými skupinami a rastúcu nespokojnosť s vedením Európskej komisie aj medzi tými, ktorí ju pred rokom podporili vo funkcii.
Ak by Európsky parlament návrh na vyslovenie nedôvery schválil, odstúpiť by museli okrem von der Leyenovej aj ostatní 26 komisári vrátane slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča.
Europarlament schválil novú Európsku komisiu 27. novembra 2024 a jej mandát by sa mal skončiť v roku 2029.
