RÍM. Pápež Lev XIV. v stredu odslúžil vôbec prvýkrát novú votívnu omšu za ochranu stvorenstva (Missa pro custodia creationis). Použil v nej nový súbor modlitieb, v ktorých prosil o to, aby sa ľudia stali ochotnými chrániť stvorenstvo. Kresťanov zároveň vyzval, aby prijali svoje poslanie prinášať mier a zmierenie svetu a celému stvorenstvu.
Stredajšiu súkromnú omšu slávil pre pracovníkov centra Laudato Si', ktoré nesie názov podľa environmentálnej encykliky pápeža Františka z roku 2015. Tento prvý pápež z globálneho Juhu vo svojej encyklike kritizoval spôsob, akým bohaté krajiny a nadnárodné korporácie využívajú planétu i jej najzraniteľnejších obyvateľov pre vlastný zisk.
Táto encyklika inšpirovala vznik cirkevného hnutia zameraného na vzdelávanie, obhajobu a zvyšovanie povedomia o potrebe starostlivosti o prírodu ako spoločný domov všetkého stvorenstva. V nadväznosti na to aj vznikol nový liturgický formulár omše „za ochranu stvorenstva“, ktorý pápež Lev schválil a dal zaradiť do zoznamu 49 omší slávených pri osobitných príležitostiach alebo potrebách.
Na úvod svojej kázne Lev oblečený v zelenom rúchu poznamenal, že omšu slávi „obklopený krásou… v akejsi prírodnej katedrále“. Dodal, že usporiadanie areálu Laudato Si' – s oltárom v prednej časti a neďalekou vodnou nádržou – pripomína staroveké kresťanské chrámy, kde sa krstiteľnica nachádzala pri vchode ako symbol očistenia od hriechov a slabostí.
Vo svojom príhovore pápež vyjadril ľútosť nad prírodnými katastrofami, ktoré postihujú ľudí na celom svete. Zároveň však upozornil, že tieto katastrofy sú „často spôsobené – aspoň čiastočne – aj ľudským plytvaním a štýlom života“.
Arcibiskup Vittorio Viola, ktorý sa podieľal na tvorbe nového liturgického formulára, označil slávenie omše v záhradách za „ideálne“ vzhľadom na ich prirodzený aj symbolický význam.
„Intuícia pápeža Františka spočívala v tom, že toto miesto slúži ako akési laboratórium Laudato Si' – nie priestor povrchnej ekológie, ale miesto, ktoré ponúka teologické chápanie stvorenia, a to sa potom pretavuje do skutkov,“ vysvetlil.
Skutočnosť, že sa omša podľa nového formulára konala v záhradách vatikánskeho environmentálneho vzdelávacieho centra v pápežskom letnom sídle Castel Gandolfo, podľa pozorovateľov naznačuje kontinuitu medzi Levom a pápežom Františkom, pre ktorého bola ochrana životného prostredia jedným z kľúčových znakov pontifikátu.
Ďalším signálom, že pápež Lev bude pokračovať v ekologickej línii svojho predchodcu, je plán realizovať jeden z Františkových hlavných ekologických zámerov – premenu 430-hektárového poľa na severe Ríma na solárnu farmu, ktorá by dokázala pokryť energetické potreby Vatikánu. Tým by sa Vatikán mohol stať prvým uhlíkovo neutrálnym štátom na svete.
Odborníci odhadujú, že projekt si vyžiada investíciu takmer 100 miliónov eur a súhlas talianskeho parlamentu, keďže dotknuté územie má exteritoriálny štatút, ktorého platnosť je potrebné predĺžiť.
Vybranú lokalitu Santa Maria di Galeria navštívil pápež Lev v júni a označil ju za „úžasnú príležitosť“. Pre verejnoprávnu televíziu RAI povedal, že vytvorenie takejto solárnej farmy by mohlo slúžiť ako príklad. „Všetci si uvedomujeme dôsledky klimatických zmien a skutočne sa musíme starať o celé stvorenstvo, ako nás tomu jasne učil pápež František,“ dodal Lev XIV.
