ĽUBĽANA. Slovinský premiér Robert Golob tento týždeň zvolá sériu stretnutí o referendách týkajúcich sa obrany. Reaguje tak na prekvapivé schválenie návrhu koaličnej Ľavice o referende, ktoré má rozhodnúť, či má Slovinsko do roku 2030 zvýšiť výdavky na obranu na tri percentá HDP.
Informoval o tom úrad predsedu vlády.
Napätie vo vládnej koalícii
Golobova strana Hnutie za slobodu (GS) tento návrh nepodporila a ako odpoveď navrhla konzultatívne referendum o členstve Slovinska v NATO. Podľa premiéra má takéto hlasovanie rozptýliť pochybnosti o skutočnej vôli občanov.
Napätie vo vládnej koalícii sa prehĺbilo, keď Sociálni demokrati (SD) podporili návrh Ľavice spolu s opozíciou. Líder SD Matjaž Han tvrdí, že to neznamená koniec koalície.
Referendum o NATO však Han označil za bezpečnostné riziko. Ak by sa skutočne konalo, „otvorilo by to jeden z hlavných frontov politického zasahovania pre aktérov v EÚ - hybridnej a kybernetickej vojny,“ vysvetlil Han, ktorý práve v tejto súvislosti ocenil, že Golob sa bude o referendách radiť s odborníkmi.
Očakáva „triezvy, štátnický proces a uvedomenie si, že nič nie je nikdy také zlé, ako sa zdá“.
Koaličná Ľavica tiež nepovažuje minulopiatkové hlasovanie v parlamente za koniec koalície. Predseda jej poslaneckej skupiny Matej Tašner Vatovec nevidí problém ani v podpore referenda o členstve Slovinska v NATO, ale chce sa najprv oboznámiť s príslušným návrhom. „Postoj Ľavice k tejto veci je však veľmi jasný: Sme za vystúpenie z NATO,“ povedal Tašner Vatovec.
Opozícia je k vývoju kritická
Opozičné strany sú k vývoju situácie kritickejšie. Predseda poslaneckej skupiny Nové Slovinsko (NSi) Janez Cigler Kralj povedal, že strana minulý piatok podporila návrh Ľavice, „pretože už nemôžeme tolerovať, aby Robert Golob klamal spojencom NATO, medzinárodnej verejnosti a slovinskej verejnosti“.
NSi je jednoznačne za členstvo v NATO, pretože je to „najlacnejší spôsob, ako si Slovinsko zabezpečí úplnú bezpečnosť“, čo je predpokladom sociálneho štátu, povedal Cigler Kralj. Uviedol, že premiér mal pred prijatím určitých rozhodnutí zvolať konzultácie. „Opäť sme svedkami jeho nespolupráce a svojvôle,“ povedal a dodal, že to spôsobilo konflikt v koalícii.
Predseda skupiny nezávislých poslancov a demokratov Anže Logar povedal, že ako bývalý minister zahraničných vecí považuje zahrávanie sa s takýmito témami za problematické. Vyzval premiéra, aby situáciu upokojil a zvolal stretnutie najvyšších predstaviteľov.
„Myslím si, že nie je v záujme nikoho robiť kroky, ktoré dostanú Slovinsko do veľmi ťažkej, takmer nemožnej situácie,“ povedal Logar.
Podľa STA zostáva nejasné, kedy a ako GS plánuje predložiť návrh parlamentu ani aké budú ďalšie kroky. Očakáva sa, že ďalšie podrobnosti sa objavia po konzultáciách, ktoré sa uskutočnia tento týždeň.
STA spresnila, že Golob má v stredu naplánované konzultácie s expertmi na ústavné právo a následne stretnutie výkonného výboru svojho Hnutia za slobodu. Rozhovory s koaličnými partnermi sa uskutočnia vo štvrtok, pred grémiom predsedov parlamentných strán naplánovaným na piatok.
Vyššie výdavky na obranu
Nespokojnosť v Slovinsku narastala odvtedy, čo na summite NATO v Haagu 24. júna podpísalo záväzky týkajúce sa vyšších výdavkov na obranu v rámci NATO, ktoré predpokladajú, že členovia zvýšia vojenské výdavky do roku 2035 až na päť percent HDP.
Slovinsko patrí medzi tých niekoľko krajín, ktorým sa nepodarilo splniť predchádzajúci cieľ výdavkov NATO na úrovni dvoch percent HDP v roku 2024, hoci Ľubľana uviedla, že sa ho snaží dosiahnuť do konca roka 2025.
I keď konzultačné referendá v Slovinsku nie sú právne záväzné, opozícia na čele s konzervatívnym šéfom Slovinskej demokratickej strany (SDS) Janezom Janšom vyzvala Goloba, aby s výsledkom plebiscitu spojil hlasovanie o dôvere vláde, čo Golob odmietol.
Janša, blízky spojenec maďarského premiéra Viktora Orbána a horlivý podporovateľ prezidenta USA Donalda Trumpa, má údajne ambície vrátiť sa k moci v parlamentných voľbách naplánovaných na rok 2026.
V referende konanom na návrh Ľavice budú voliči odpovedať na otázku „či sú za to, aby Slovinsko v roku 2030 zvýšilo výdavky na obranu na tri percentá HDP ročne, čo predstavuje približne 2,1 miliardy eur,“ doplnil spravodajský web Euractiv.
