SARAJEVO. Tri desaťročia po genocíde v Srebrenici príbuzní stále hľadajú a pochovávajú pozostatky viac ako 8000 moslimských mužov a chlapcov zabitých bosniansko-srbskými silami, píše agentúra AFP.
„Tento rok pochovávam svojho otca. Ale iba jednu kosť, jeho dolnú čeľusť,“ povedala päťdesiatnička Mirzeta Karičová. Jej matka je veľmi chorá a tak sa rozhodli pochovať ho bez čakania na nájdenie ďalších pozostatkov.
Jej otec Sejdalija Alič sa s niekoľkým tisíckami mužov a tínedžerov pokúsil v lete 1995 utiecť pred jednotkami generála Ratka Mladiča cez husté lesy. Nepodarilo sa mu to.
Bosniansko-srbské sily pod velením generála Ratka Mladića zaútočili na moslimskú enklávu v Srebrenici s viac ako 40-tisíc obyvateľmi vo východnej Bosne 11. júla 1995.
V tom čase to bola „chránená zóna OSN“. Mala chrániť vysídlených ľudí, ktorí sem utiekli pred vojnou. Vojaci generála Mladića tam v júli 1995 popravili tisíce mužov a chlapcov a pochovali v masových hroboch.
Po desaťročiach práce bolo identifikovaných a riadne pochovaných približne 7000 obetí, asi 1000 je stále nezvestných. V prípade Sejdalija Aliča sa našla doteraz iba jeho čeľusť.
Odsúdený vojnový zločinec Mladič sa chce dostať na slobodu Čítajte Zabitý bola aj jeho 22-ročný syn Sejdin, Sejdalijovi traja bratia a ich štyria synovia. Na cintoríne v Potočari už pochovali takmer 50 najbližších príbuzných Mirzety Karičovej.
„Všetko som dokázala vydržať, ale myslím si, že tento pohreb bude najhorší. Pochovávame kosť. Neviem opísať tú bolesť,“ povedala.
Konflikt v Bosne si vyžiadal takmer 100 000 obetí. Medzinárodný trestný súd odsúdil generála Mladiča, teraz 83-ročného, a bývalého bosnianskosrbského vodcu Radovana Karadžiča, teraz 80-ročného, na doživotie za vojnové zločiny a genocídu.
Obaja sú stále vo väzení, ale časť bosnianskych Srbov v Republike srbskej zľahčuje masaker v Srebrenici.
„V Republike srbskej je veľmi zriedkavé nájsť niekoho, kto uznáva, že došlo k genocíde,“ povedala výskumníčka na Universite Libre de Bruxelles Neira Sabanovic.
K najhlasnejším popieračom patrí prezident Republiky srbskej Milorad Dodik. Podľa každoročnej štúdie publikovanej Pamätným centrom Srebrenice v roku 2024 to urobil 42-krát z celkového počtu 305 prípadov v srbských a bosniansko-srbských médiách.
Valné zhromaždenie OSN minulý rok vyhlásilo 11. júl za medzinárodný deň venovaný spomienke na obete genocídy v Srebrenici aj napriek protestom Belehradu a Republiky srbskej.
V sobotu sa politickí lídri bosniansko-srbskej entity a Srbska spolu s hodnostármi Srbskej pravoslávnej cirkvi zhromaždia v Bratunaci neďaleko Srebrenice na pamiatku viac ako 3 200 bosniansko-srbských vojakov a civilistov zabitých počas vojny. Portréty približne 600 z týchto mŕtvych boli tento týždeň zavesené pozdĺž cesty neďaleko Pamätného centra Srebrenice.
„Títo ľudia sa nezúčastňujú na tej istej debate. Rozprávajú sa sami so sebou a stále sú v roku 1995,“ povedal vo štvrtok miestnej televízii riaditeľ Pamätného centra Srebrenice Emir Suljagić.
