BRUSEL, BRATISLAVA. Ešte minulý víkend si predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v nemeckom Aachene prevzala prestížnu Cenu Karola Veľkého za svoj príspevok k európskej jednote, za zvládnutie pandémie aj za postoj k Rusku. Španielsky kráľ Filip VI., ktorý jej cenu odovzdával, ju nazval „stelesnením európskeho ducha“.
Už vo štvrtok pritom von der Leyenová bude čeliť v Európskom parlamente hlasovaniu o vyslovení nedôvery. Naposledy k takémuto hlasovaniu došlo v roku 2014.
Potopiť by ju pritom mohli aj slovenskí europoslanci za Smer, Hlas a Republiku. Vyslovenie nedôvery by znamenalo aj pád celého kabinetu. Aj keď je to podľa expertov nepravdepodobné, šéfka Európskej komisie ešte nikdy nečelila tlaku z toľkých strán.

Kým krajne pravicové strany jej vyčítajú korupciu a málo transparentnosti pri afére Pfizergate, liberálom a socialistom prekáža, že priveľmi ustupuje v klimatických normách.
V článku sa dočítate:
- kto podpísal návrh o vyslovení nedôvery,
- aké výhrady voči von der Leyenovej majú liberáli a socialisti,
- či sa o jej budúcnosti diskutuje aj medzi ľudovcami,
- aká je šanca, že Komisia padne.
Odpor Smeru aj Republiky
Koncom júna sa zdalo, že posledné plenárne zasadnutie Európskeho parlamentu pred letnou pauzou bude pokojnejšie. Pár dní dozadu však rumunský krajne pravicový poslanec Gheorghe Piperea podal návrh na vyslovenie nedôvery voči von der Leyenovej v súvislosti s esemeskami, ktoré si v roku 2021 vymieňala s Albertom Bourlom, generálnym riaditeľom farmaceutickej firmy Pfizer, aby zabezpečila pre európske štáty dostatok vakcín.
Na návrh mu stačilo 72 podpisov, napokon ich zozbieral 84. Výzvu na hlasovanie o nedôvere Komisii podpísali aj nezaradení slovenskí europoslanci za Smer a Hlas – Monika Beňová, Katarína Roth Neveďalová, Erik Kaliňák, Judita Laššáková, Ľuboš Blaha a Branislav Ondruš a europoslanci za Republiku zo skupiny Európa suverénnych národov (ESN) Milan Mazurek a Milan Uhrík.
„Považujem to za absurdné, že sa pod odvolanie predsedníčky, ale tým aj celej eurokomisie, podpísali aj niektorí slovenskí vládni europoslanci. V praxi sa tak snažia odvolať Maroša Šefčoviča, ktorý je nominantom práve súčasnej vlády,“ vraví europoslankyňa za PS zo skupiny Renew Lucia Yar, podľa ktorej to svedčí o ich „zmätení na európskej politickej scéne“.
Európsky parlament
- má 720 poslancov,
- je v ňom osem politických skupín a nezaradení europoslanci,
- Komisiu Ursuly von der Leyenovej podporilo v novembri 370 europoslancov,
- podporujú ju ľudovci (EPP), socialisti (S&D), liberáli (Renew), zelení a konzervatívci (ECR)
Aj samotní liberáli pritom majú voči von der Leyenovej, nominantke Európskej ľudovej strany (EPP), výhrady.
Šéfke Komisie vyčítajú napríklad to, že dostatočne nekonzultuje chystané návrhy so všetkými stranami, ktoré ju podporili, a že v niektorých otázkach ustupuje aj krajne pravicovým stranám. Komisia napríklad koncom júna oznámila, že stiahne zákon obmedzujúci takzvaný greenwashing, teda klamlivé environmentálne tvrdenia firiem v reklamách.
„Prekáža nám nedostatočná podpora pre implementáciu zelených politík, ktoré eurokomisia v minulom mandáte sama navrhla a tlačila, diery v oblasti podpory občianskej spoločnosti, médií či rovnosti, ako aj nedostatočná spolupráca s europarlamentom,“ vraví Lucia Yar.
Niektorým politickým skupinám prekáža aj to, že von der Leyenová ignoruje demokratické kontroly a zlyháva pri presadzovaní transparentnosti.
Práve transparentnosti sa týka aj kauza Pfizergate. Všeobecný súd Európskej únie v máji rozhodol, že Európska komisia pochybila, keď nechcela zverejniť celé textové správy z komunikácie so šéfom Pfizeru. Tvrdenia krajnej pravice, ktoré opakujú aj europoslanci za Smer, že šéfka Komisie priamo kšeftovala s vakcínami alebo sa na nich obohacovala, však nie je pravdivé.
Nedostatok transparentnosti vyčíta von der Leyenovej aj europoslankyňa z jej frakcie EPP a za KDH Miriam Lexmann. „Náš zápas s korupciou treba brať vážne a musí platiť princíp padni komu padni,“ vraví s tým, že v Európskom parlamente priamo žiadala von der Leyenovú, aby nejasnosti so zmluvami s Pfizerom vysvetlila.
Predsedníčka Komisie síce zverejnila pre europoslancov jednotlivé zmluvy z roku 2021, väčšina obsahu však bola začiernená. „Aj pre tieto zlyhania sa nám nezdalo vhodné, aby bola čelnou predstaviteľkou Komisie,“ vraví Miriam Lexmann s tým, že predsedníčka by mala vyvodiť skôr osobnú zodpovednosť.
Bývalá nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyenová pritom čelila obvineniam z nedostatku transparentnosti aj vo vláde Angely Merkelovej.
Nezodpovedné hlasovanie
Hlasovania o dôvere Európskej komisii sú na európskej úrovni pomerne vzácne a väčšinou neúspešné. V roku 1999 pre obvinenia z podvodov a nedostatku transparentnosti rezignovala Komisia vedená Jacquesom Santerom ešte pred tým, ako hrozilo, že hlasovanie bude úspešné. Odvtedy sa konali štyri podobné hlasovania, všetky neúspešné.
Za koniec von der Leyenovej a celej Komisie by vo štvrtok museli hlasovať dve tretiny prítomných europoslancov. Tých v europarlamente sedí 720.
Viaceré politické frakcie v Európskom parlamente naznačujú, že von der Leyenovú pri hlasovaní podporia alebo sa minimálne zdržia.
Rozpory však cítiť aj v skupinách, ktoré dlhodobo šéfku Komisie kritizujú. Hovorca Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) napríklad podľa Euractivu odkázal, že návrh na odvolanie von der Leyenovej nie je iniciatívou skupiny, aj keď ho podpísali viacerí jej členovia, najmä z poľskej strany Právo a spravodlivosť.

Situácia je citlivá aj pre asi najvýraznejší hlas vnútri ECR, taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú. Tá síce von der Leyenovú v minulosti kritizovala, no dnes s ňou úzko spolupracuje a súčasťou Komisie je aj jej spolupracovník, komisár pre kohéziu a reformy Raffaele Fitto.
Diskusia o hlasovaní bude v pondelok prebiehať aj medzi členmi samotnej Európskej ľudovej strany.
„Ťaženie ultrapravicovo-extrémistických a nesystémových strán, ktoré dávajú tento návrh, je podľa mňa v tomto čase vrcholne nezodpovedné. Do dvoch týždňov potrebujeme dokončiť rokovania so Spojenými štátmi o clách. Ak by došlo k rozpadu Komisie, ekonomicky by to veľmi ohrozovalo celú EÚ aj naše hospodárstvo,“ vraví Miriam Lexmann aj v súvislosti so slovenským automobilovým priemyslom, ktorý je tiež od USA závislý.
„Je tu vojna na Ukrajine, ruská agresia, rast mnohých totalitných režimov, ako sú Irán, Rusko či Čína. Dávať podobný návrh bez toho, aby sme rozmýšľali nad tým, čo sa stane, keď Komisia padne, je oportunistické,“ dodáva.
Súhlasí s ňou aj Lucia Yar. „Ursula von der Leyenová nie je synonymom Únie a k jej pôsobeniu ako zástupkyne primárne pravicových síl a ľudovcov máme aj v PS výhrady. Zodpovedná politika je však o hľadaní kompromisov a riešení, nie o búraní Európy, k čomu by rozpad proeurópskej koalície prispel,“ dodáva.
Aj samotný Piperea, ktorý návrh na vyslovenie nedôvery predložil, si uvedomuje, že šance na úspech sú malé, no podľa neho ide o „kľúčovú príležitosť na konštruktívnu a podloženú kritiku voči predsedníčke von der Leyenovej“, čo „zaväzuje Komisiu, aby sa zaoberala obavami a poskytla odôvodnenia“.