BRATISLAVA. Potreba väčšej nezávislosti od Spojených štátov, hrozba vojny, ale aj príležitosti pri zvýšených investíciách do obrany tlačia štáty do novej série vzájomných bezpečnostných dohôd.
Spojené kráľovstvo a Nemecko aktuálne finalizujú novú bezpečnostnú dohodu, ktorú by mali podpísať 17. júla, píše magazín Politico. Hoci text zmluvy ešte nie je verejný, očakáva sa, že kľúčovou časťou bude vzájomná obrana, pričom strategická hrozba pre jedného z účastníkov by znamenala ohrozenie oboch.
Británia je jadrovou mocnosťou a Nemecko si tak dohodou zabezpečuje aj strategickú obranu v situácii, keď oddanosť Washingtonu transatlantickému spojenectvu je neistá.
Politico uvádza, že napriek tomu by zmluva mohla obsahovať zmienku o tom, že obe krajiny sú oddané Severoatlantickej aliancii.
V tieni summitu aliancie a následného summitu Európskej rady, kde sa rozhodovalo o novom balíku sankcií proti Rusku, zostalo podpísanie bezpečnostnej dohody medzi Európskou úniou a Kanadou.
Tvrdé rokovania: Trump počas víkendu prinútil Kanadu zrušiť digitálnu daň Čítajte Tá by, okrem iného, mala Kanade otvoriť cestu k európskemu programu SAFE, ktorý má zabezpečiť 150 miliárd eur na pôžičkách pre urýchlené dozbrojenie európskych armád.
V článku sa dočítate:
- Čo zatiaľ vieme o britsko-nemeckoej dohode,
- čo znamená dohoda medzi Kanadou a EÚ,
- čo by z nej mohla získať Európa.
Spolupráca na mori aj v továrňach
Britsko-nemecká dohoda má podľa Politica pokryť aj nelegálnu migráciu, dopravu, vedu a výskum.
Bezpečnostný pilier dohody vrátane klauzuly o vzájomnej obrane je postavený na staršom texte Dohody z Trinity House z októbra minulého roka.
Medzinárodný inštitút pre straegické štúdie (IISS) o nej napísil, že labouristický kabinet britského premiéra Keira Starmera chcel mať v rukách konkrétny krok ako nastaviť nové vzťahy s Európou. Na nemeckej strane zas okrem celkovej zmeny bezpečnostnej situácie zavážil námorný rozmer, pričom hlavné strategické záujmy Nemecka sú sústredené do Baltského mora, severného Atlantiku a ďalekého severu. Tu je dôležitým momentom napríklad ochrana podmorskej infraštruktúry.
Amerika má F-47, Čína znova ukázala stealth stíhačku. Kde zostala Európa? Čítajte Nemecko má okrem toho podľa IISS záujem aj na tom, aby udržalo Spojené kráľovstvo zaangažované pri obrane východného krídla NATO.
Text okrem toho pripomína, že dohoda svedčí aj o trení vo vzťahoch Nemecka a Francúzska a Berlín sa tak obzerá po priemyselnej a bezpečnostnej spolupráci s Londýnom.
Dohoda počíta s tým, že nemecký koncern Rheinmetall zainvestuje do britskej fabriky na hlavne a bude sa zúčastňovať na ďalšom vývoji obrneného vozidla Boxer.
Spojené kráľovstvo a Nemecko majú okrem toho spolupracovať aj na vývoji presných ďalekonosných striel a Nemecké lietadlá P-8A Poseidon majú z britských základní hliadkovať nad severným Atlantikom a spolu s britskými lietadlami rovnakého typu dávať pozor na činnosť ruských ponoriek.
Vo vzduchu sa rozchádzajú
Analýza IISS poukazuje aj na ďalší rozmer spolupráce, ktorý však môže byť problematický. Ide o letectvo, kde dohoda z Trinity House hovorí o spolupráci pri vývoji bezposádkových vzdušných systémov.
Nemecko a Veľká Británia v minulosti spolupracovali na vývoji lietadiel Tornado alebo Eurofighter Typhoon, no aktuálne sa pridali do dvoch rozličných projektov na vývoj stíhačky šiestej generácie.
Nemecko spolu s Francúzskom a Nemeckom vyvíja projekt Future Combat Air System (FCAS) a Spojené kráľovstvo sa spolu s Talianskom a Japonskom zúčastňuje na programe GCAP - Global Combat Air Programme.
Pri projekte FCAS však nastali problémy medzi Francúzskom a ostatnými účastníkmi, ktoré čiastočne vychádzajú z protichodných požiadaviek na nové lietadlo, píše Defense Express.
Francúzsky minister obrany Sebastien Lecornu podľa magazínu pred parlamentom vyhlásil, že účastníci projektu potrebujú "úprimnú debatu o prevádzke a riadení programu" a že "postaviť lietadlo pre tri rôzne krajiny je komplikované".
Francúzsko potrebuje lietadlo schopné fungovať z lietadlových lodí a schopné niesť francúzsky jadrový arzenál. Práve schopnosť fungovať z lietadlových lodí nakoniec rozdelila program Eurofighter, keď Francúzsko radšej vyvinulo vlastné lietadlo Dassault Rafale.
Londýn aj Berlín sa zatiaľ snažia upokojovať partnerov, že ich intenzívnejšia spolupráca nepodkopáva jestvujúce projekty, dodáva IISS.
Kanada chce byť pri európskom zbrojení
Podpis bezpečnostnej dohody medzi Európskou úniou a Kanadou z 23. júna čiastočna zanikol v ruchu okolo summitov NATO a Európskej rady.
Kanada je členským štátom aliancie, a preto je tiež pod tlakom Spojených štátov, aby zvýšila svoje investície do obrany. Kanada aktuálne do vlastnej obrany investuje menej ako 1,5 percenta HDP ročne. Donald Trump sa jej navyše vyhrážal anexiou a rozpútal proti nej colnú vojnu.
Európske štáty NATO sa tak snažia vytvoriť pevnejšie spojenectvá, napísali New York Times , a byť menej závislé od Washingtonu. "V ťažkých časoch spoznáte skutočných priateľov," okomentovala zmluvu predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyenová.
Kanade by sa však popri tom mohli otvoriť dvere aj do európskeho zbrojenia, v ktorom chce Únia investovať 150 miliárd eur do spoločných obstarávaní. Iba 35 percent v každom obstarávaní však bude môcť byť použitých na nákupy z krajín, ktoré nie sú súčasťou programu známeho ako SAFE.
Kanadský zbrojársky priemysel, ktorý dnes exportuje najmä do Spojených štátov, by tak získal nové odbytiská a Európa rýchlejší prístup k novej vojenskej technike.
Na podobnom základe sa už k Európskej únii primklo aj Spojené kráľovstvo.
Financial Times okrem toho citujú kanadského premiéra Marka Carneyho, podľa ktorého sa Kanada "príliš spolieha na Spojené štáty", pričom 80 percent vojenského materiálu nakupuje práve odtiaľ.
Kanada momentálne prehodnocuje rozhodnutie kúpiť 88 amerických stíhačiek F-35 a Financial Times píšu, že alternatívou by mohol byť Eurofighter, francúzske lietadlo Dassault Rafale alebo švédsky JAS-39 Gripen.
Európa by, na druhej strane, mohla získať lepší prístup ku kandaským nerastným surovinám, čím by znížila závislosť od USA (skvapalnený plyn) a Číny (kritické nerasty).
"Zaangažovať Kanadu v európskej bezpečnostnej architektúre je samozrejmosť. Kroky, ktoré EÚ podniká, dopĺňajú to, čo už existuje na báze NATO a nespochybňujú alianciu," okomentoval dianie pre FT Georg Riekeles z organizácie European Policy Center.
