WASHINGTON. Ministri zahraničných vecí Rwandy a Konžskej demokratickej republiky (KDR) - Olivier Nduhungirehe a Thérese Kayikwamba Wagnerová - podpísali vo Washingtone v prítomnosti šéfa americkej diplomacie Marca Rubia mierovú dohodu o ukončení konfliktu na východe KDR.
Dohodu sprostredkovali Spojené štáty, Katar a Africká únia.
Rubio označil podpis dohody za „dôležitý moment po 30 rokoch vojny“. Dodal, že je ešte potrebné urobiť veľa práce, ale dohoda teraz umožní ľuďom „mať sny a nádej na lepší život“.
Americký prezident Donald Trump podľa agentúry AP ešte pred samotným podpisom na tlačovej konferencii vyhlásil, že sa mu podarilo vyrokovať dohodu o „jednej z najhorších vojen, akú kedy kto videl“. Šéf Bieleho domu dodal, že Spojené štáty tak získali veľa práv na nerastné suroviny z Konga.
Dohoda je podľa americkej tlačovej agentúry označovaná za dôležitý krok k mieru v KDR, kde konflikt s viac ako 100 ozbrojenými skupinami, z ktorých najsilnejšiu podporuje Rwanda, od 90. rokov minulého storočia spôsobil smrť miliónom ľudí.
Text dohody, ktorý vychádza z deklarácie zásad podpísanej ešte v apríli, „obsahuje ustanovenia o rešpektovaní územnej celistvosti a zákaze nepriateľských akcií“ vo východnej časti KDR. Obsahuje aj ustanovenia o „rozložení, odzbrojení a podmienenej integrácii neštátnych ozbrojených skupín“.
Rwandský minister zahraničných vecí Nduhungirehe po podpise uviedol, že KDR súhlasila s ukončením podpory militantov Hutuov, ktorí sú spájaní s genocídou v Rwande v roku 1994. Ozbrojení Hutuovia v tom čase zabili 800.000 Tutsiov a stovky umiernených Hutuov.
Dohoda je založená na záväzku „o nezvratnom a overiteľnom ukončení štátnej podpory pre FDLR (Demokratické sily za oslobodenie Rwandy, povstaleckú skupinu rwandských Hutuov) a príslušné milície,“ povedal Nduhungirehe.
Wagnerová zas vyzdvihla prísľuby týkajúce sa rešpektovania suverenity. „Podpisom tejto dohody potvrdzujeme jednoduchú pravdu. Mier je voľba, ale tiež aj povinnosť rešpektovať medzinárodné právo, dodržiavať ľudské práva a chrániť suverenitu štátov,“ povedala šéfka diplomacie KDR.
Desaťročia tlejúci konflikt v KDR eskaloval v januári, keď sa povstalci z povstaleckého Hnutia 23. marca (M23) - ktoré podľa expertov USA a OSN vojensky podporovala Rwanda, čo však Kigali popieralo - zmocnili Gomy, po ktorej nasledovalo dobytie mesta Bukavu vo februári.
Boje si vyžiadali približne 3000 obetí a ešte zhoršili jednu z najväčších humanitárnych kríz na svete - z tohto regiónu bolo totiž vysídlených približne sedem miliónov ľudí.
Stanica BBC informovala, že po strate územia sa vláda KDR obrátila na USA so žiadosťou o pomoc a údajne ponúkla prístup k dôležitým nerastným surovinám výmenou za bezpečnostné záruky.
