NEW YORK. Mučenie spočíva v šírení strachu a zastrašovaní. Jeho následky často presahujú rámec izolovaného aktu na jednotlivcovi. Trauma z neho sa môže prenášať z generácie na generáciu a viesť k cyklom násilia a pomsty. Pripomína to Organizácia Spojených národov (OSN) v súvislosti so štvrtkovým Medzinárodným dňom na podporu obetí mučenia (International Day in Support of Victims of Torture). Tento spomienkový deň Valné zhromaždenie OSN v decembri 1997 vyhlásilo na 26. júna.
Prvýkrát si svet tento deň pripomínal v roku 1998 s cieľom ukázať solidaritu všetkým, ktorí sa stali obeťami týrania a mučenia. Dátum bol zvolený preto, lebo práve 26. júna 1987 vstúpil do platnosti Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Je jedným z kľúčových nástrojov boja proti mučeniu. Dohovor z decembra 1984 nadobudol účinnosť 26. júna 1987 po tom, ako ho ratifikovalo 20 členských štátov. V súčasnosti je zmluvnými stranami dohovoru 174 štátov, vrátane Slovenska.
Dohovor dopĺňa Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948 a Ženevské dohovory z roku 1949 tým, že presne definuje "mučenie" a upravuje opatrenia, ako mu predchádzať, ako ho stíhať a trestať. Organizácia Spojených národov od začiatku odsúdila mučenie ako jeden z najodpornejších činov, ktorých sa ľudia dopúšťajú.
Úrad OSN pre ľudské práva v Ženeve spravuje fond OSN pre obete mučenia. Ten slúži ako most medzi obeťami, odborníkmi z praxe a členskými štátmi OSN v oblasti odškodnenia a rehabilitácie obetí mučenia. Od roku 1981 Fond OSN poskytol viac ako 180 miliónov dolárov približne 630 organizáciám na celom svete. Ako najstarší a najväčší humanitárny fond poskytuje každoročne základné služby viac ako 50.000 obetiam mučenia a ich rodinným príslušníkom.
Napriek absolútnemu zákazu mučenia podľa medzinárodného práva takéto správanie pretrváva vo všetkých regiónoch sveta. Obavy o ochranu národnej bezpečnosti a hraníc sa čoraz častejšie zneužívajú na umožnenie mučenia a iných foriem krutého, ponižujúceho a neľudského zaobchádzania. Obeťami mučenia sú podľa OSN domorodí obyvatelia a menšiny, obhajcovia ľudských práv, politickí oponenti a novinári, migranti, ľudia so zdravotným postihnutím, LGBTI komunita, či obyvatelia určitých štvrtí.
Obete si páchatelia mučenia vyberajú náhodne alebo cielene a často sú prenasledované. Mučením sa páchateľ snaží zničiť osobnosť obete a popiera vrodenú dôstojnosť ľudskej bytosti. Podľa OSN zotavenie sa z mučenia je možné, avšak vyžaduje si to rýchle a špecializované programy. Cesta obete od hrôzy k uzdraveniu závisí od odborných znalostí a odhodlania lekárov, právnikov, terapeutov a sociálnych pracovníkov.
Na Slovensku existuje viacero združení poskytujúcich pomoc obetiam násilia. Príkladom je aj Koordinačno–metodické centrum pre prevenciu násilia na ženách (KMC), ktoré v máji tohto roka oslávilo svoje 10. výročie. Bolo vytvorené s ambíciou naplniť požiadavku článku 10 Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu.
KMC prispieva k tvorbe, implementácii a koordinácii komplexnej celoštátnej politiky pre oblasť prevencie a eliminácie rodovo-podmieneného a domáceho násilia. Spolupracuje zároveň so všetkými relevantnými rezortmi a mimovládnymi organizáciami. Od svojho vzniku je činnosť centra podporovaná z Európskeho sociálneho fondu, Nórskeho finančného mechanizmu alebo Programu Slovensko so spolufinancovaním projektov zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
