PARÍŽ. Na celom svete stúpa počet právnych iniciatív, ktorých cieľom je zablokovať alebo zvrátiť opatrenia na ochranu klímy.
Ukázal to nový výskum Granthamovho výskumného inštitútu pri univerzite London School of Economics (LSE). Jeho autori vypracovali dosiaľ najväčšiu svetovú analýzu súdnych sporov v tejto oblasti, informuje agentúra AFP.
Podobne ako v predchádzajúcich rokoch, aj vlani väčšinu nových konaní iniciovali mimovládne organizácie alebo jednotlivci, ktorí ich využívajú na presadenie širších cieľov v oblasti zmeny klímy, napríklad na boj proti projektom týkajúcim sa fosílnych palív.
Súdne spory sa však čoraz viac využívajú aj na odmietanie alebo úpravu prijatých opatrení. Z 226 prípadov podaných v roku 2024 obsahovalo 60 - teda približne 27 percent -, argumenty, ktoré boli v rozpore s klimatickými cieľmi, poznamenala jedna z autoriek výskumu, Joana Setzerová.
Oproti roku 2023, keď do tejto kategórie patril každý piaty prípad, ide o nárast. Podľa výskumníčky to odráža rastúcu politickú polarizáciu v otázke opatrení na ochranu klímy, najmä v USA, kde sa vyskytlo najviac takýchto prípadov. Preto sa očakáva, že tento trend bude ďalej pokračovať.
„Situácia v Spojených štátoch ukazuje, že súdne spory sú obojsmerné a môžu sa využiť na podporu opatrení v oblasti klímy, ale aj na ich spomalenie,“ uviedla Setzerová. Biely dom má podľa autorov správy „čoraz agresívnejší postoj“ voči environmentálnym predpisom.
Žalobcovia, ktorí sa snažia spomaliť alebo úplne zastaviť klimatické opatrenia, sa v posledných rokoch už nesústredia na popieranie vedy ani na spochybňovanie potreby konať.
Namiesto toho napádajú spôsob, akým sa klimatická politika realizuje, uviedli výskumníci.
V roku 2024 bolo napríklad v Spojených štátoch podaných najmenej päť žalôb proti vládnym zákonom o zavedení nových noriem energetickej účinnosti budov, spotrebičov alebo vozidiel.
