HAAG, BRATISLAVA. Ukrajina nemá očakávať veľa, okolo Trumpa sa chodí po špičkách a úspechom je už fakt, že americký prezident príde.
Summit Severoatlantickej aliancie, ktorý sa začal v Haagu, má potvrdiť záväzok členských štátov začať zvyšovať investície do obrany tak, aby do roku 2035 dosiahli až päť percent HDP.
Americký prezident Donald Trump po tom, ako si vyventiloval frustráciu z nedodržiavania prímeria medzi Iránom a Izraelom, napísal, že sa teší na "všetkých dobrých priateľov v Európe" a dúfa, že na summite NATO zažije pokojnejšiu atmosféru než pri tom, čím si musel prejsť pri Iráne a Izraeli.
Konflikt medzi dvoma blízkovýchodnými štátmi sa aliancie priamo netýka, no Trump už počas letu do Haagu znova spochybnil americkú oddanosť aliancii, keď na otázku, či stále stojí za článkom 5 zmluvy o kolektívnej obrane, odpovedal: "To závisí od vašej definície. Existuje množstvo definícií článku 5," citovala Trumpa Deutsche Welle. Hovorí však, že je oddaný tomu, že je priateľom členov.
V článku sa dočítate
- Čo sa dá očakávať od summitu NATO,
- čo môže očakávať Ukrajina,
- čo znamená španielska "výnimka" z nových cieľov.
Gratulovali Trumpovi
Trump počas letu ponad Atlantik zverejnil súkromnú správu, v ktorej mu generálny tajomník NATO Mark Rutte gratuloval, že dokázal motivovať spojencov, aby súhlasili so zvýšením výdavkov na obranu na päť percent HDP.
"Donald, dokázali ste nás dostať k veľmi dôležitému momentu pre Európu, Ameriku a pre celý svet. Dokážete niečo, čo žiadny iný americký prezident za desaťročia nedokázal," píše sa v správe, ktorú na svojej sociálnej sieti Truth Social zverejnil Trump.
Britský denník Guardian krátko pochyboval o tom, či je správa autentická, neskôr ju potvrdila samotná aliancia.
Spojenecké štáty na summit prichádzajú s dohodou na zvýšení obranných výdavkov, tá by sa mala iba formálne potvrdiť.
Nemecký minister obrany Boris Pistorius potvrdil, že štátny rozpočet na rok 2025 ráta so zvýšením stavov o desaťtisíc vojakov a tisíc civilných zamestnancov.
"Budeme masívne investovať do Bundeswehru. Po desaťročiach zanebávania sa vynorili nebezpečné medzery, ktoré musíme uzatvárať," vyhlásil podľa Deutsche Welle.

Slovensko na summite zastupuje prezident Peter Pellegrini, ktorý už na skoršom stretnutí spojencov vo Vilniuse potvrdil, že Slovensko súhlasí so zvýšením výdavkov na 3,5 precenta na ozbrojené sily a 1,5 percenta na infraštruktúru dvojakého určenia.
Nárast nemá byť skokový, ale má sa zvyšovať postupne do roku 2035.
Ukrajina nemá očakávať veľa
Na summite má byť aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, hoci nebude na hlavnom stretnutí za zatvorenými dverami. Má mať sériu bilaterálnych stretnutí so zástupcami štátov a v utorok bolo na pláne aj stretnutie s Trumpom, prvé od schôdzky vo Vatikáne pri pohrebe pápeža Františka v apríli.
Nemecká stanica Deutsche Welle upozornila, že dôležitosť Ukrajiny je na summite v úzadí, keďže prioritou je upokojiť Trumpa, že ostatné členské krajiny sú odhodlané dosiahnuť päťpercentné výdavky na zbrojenie.
Zelenskyj navyše nemá sedieť blízko amerického prezidenta, čo môže mať podľa DW súvis s Trumpovou osobnou antipatiou k nemu.
Aliancia vyhovela Trumpovi aj formátom summitu, keďže nemá rád dlhé diplomatické rozhovory, agenda sa zhutnila na jediné dvaapolhodinové rokovanie namiesto tradičných troch, píše v analýze Nadácia Friedricha Naumanna.
Finálne komuniké nemá byť dlhšie ako jedna strana a má sa sústrediť na kľúčovú agendu investícií do obrany.
"Skrátenie mítingu a jeho zhutnenie na jedinú tému znižuje riziko, že by Trump zmenil tému alebo, ešte horšie, vyvolal nejaký boj," hodnotí autor Jeroen Dobber s poznámkou, že vďaka sústredeniu sa na jedinú tému dokáže aliancia prekryť niektoré vnútorné rozpory.
New York Times vo svojej analýze poznamenávajú, že aliancia sa prispôsobila Trumpovi aj v otázke Ruska, na programe summitu nie je nová stratégia proti ruskej hrozbe, ktorá by nahradila tú z roku 1990.
Stratégiu podľa NYT škrtli na naliehanie Washingtonu, aby sa vyhli konfliktu s Donaldom Trumpom, ktorý je k Rusku ústretový a mier, ktorý chcel vyrokovať do 24 hodín po nástupe do funkcie, zatiaľ nedosiahol.
Španielsko: bitka o jediné slovo
Debata nastala okolo Španielska a jeho výnimky zo záväzku zvýšiť obranné výdavky na päť percent HDP.
Španielsky premiér Pedro Sánchéz vyhlásil, že Madrid nepotrebuje dosiahnuť cieľ päť percent HDP, aby dosiahol vojenské spôsobilosti, ktoré aliancia požaduje. Oznámil to aj v liste šéfovi NATO Ruttemu.
Okolo španielskej požiadavky pôvodne nebolo jasno, keďže z diplomatického prostredia prenikali odkazy, že si žiadnu výnimku nevyrokovalo.
Sánchézova požiadavka podľa France 24 nakoniec dopadla tak, že vyhlásenie spojencov sa v zásade nezmenilo, no výraz "zaväzujeme sa" sa zmenil na "spojenci sa zaväzujú".
Stanica poznamenala, že španielsky premiér musí uspokojiť aj ľavicového koaličného partnera, ktorý je proti nárastu výdavkov na zbrojenie.