BUKUREŠŤ. Rumunský parlament v pondelok schválil novú proeurópsku vládu premiéra Iliu Bolojana, ktorá si dáva za cieľ ukončiť niekoľko mesiacov trvajúce politické otrasy v tejto členskej krajine EÚ a NATO.
Rumunsko sa ocitlo v politickej nestabilite po tom, čo súd v decembri anuloval výsledky prvého kola volieb z novembra 2024 pre podozrenia z ruského zasahovania a manipulácií volebnej kampane na sociálnych sieťach, ktoré údajne zvýhodnili kandidáta Calina Georgesca.
V májových opakovaných prezidentských voľbách následne zvíťazil proeurópsky kandidát Nicušor Dan, ktorý v piatok vymenoval za premiéra Iliu Bolojana.
Vymenovanie 56-ročného Bolojana do funkcie premiéra nasleduje po týždňoch rokovaní s cieľom zostaviť koaličnú vládu, ktorá by riešila rozdelenie krajiny aj najväčší rozpočtový deficit v EÚ.
Bolojan sa vo februári po odchode Klausa Iohannisa z funkcie prezidenta stal úradujúcou hlavou štátu, ktorý viedol až do májových volieb.
Parlament v pondelok potvrdil Bolojanovu vládu 301 hlasmi, pričom potrebných bolo najmenej 233 hlasov, a deväť poslancov hlasovalo proti. Aliancia za zjednotenie Rumunov (AUR), označovaná za krajne pravicovú, hlasovanie bojkotovala.
Bolojan si zabezpečil podporu troch ďalších rumunských proeurópskych strán, a to napriek politickým rozdielom, píše AFP. Pred hlasovaním Bolojan sľúbil, že jeho vláda prinesie „zásadné reformy a obnovu“ s cieľom riešiť ťažkú finančnú situáciu v krajine a zmieriť rozdelené Rumunsko.
V decembrových parlamentných voľbách získali strany označované za krajnú pravicu bezprecedentnú tretinu parlamentných kresiel. Nacionalistický blok strán v ňom získal 32 percent, čím si trojnásobne polepšil oproti predošlým voľbám z roku 2020. Prozápadné strany však následne uzavreli koaličnú dohodu bez účasti krajnej pravice.
Európska únia vyjadrila znepokojenie zo vzostupu euroskeptických strán v Rumunsku, ktoré sú proti poskytovaniu vojenskej pomoci Ukrajine.
Bolojan varoval, že nová vláda sa možno bude musieť uchýliť k „nepopulárnym opatreniam“ na zníženie deficitu vrátane zníženia verejných výdavkov a zvýšenia daní. Deficit verejných financií v Rumunsku dosiahol na konci minulého roka 9,3 percenta HDP, čo je najviac spomedzi členských štátov EÚ.
