Izrael vs. Irán: Irán má najviac dva týždne na to, aby sa vyhol americkým útokom, tvrdí Trump

Aerolinkám konflikty na Blízkom východe a Ukrajine zvyšujú náklady. (ČTK)

USA uvalili sankcie na tých, čo dodávajú Iránu zariadenia pre zbrojný priemysel.

Trumpova administratíva oznámila nové sankcie namierené proti ôsmim subjektom, jednému plavidlu a jednej osobe za ich údajnú úlohu pri dodávaní citlivých zariadení pre iránsky zbrojný priemysel.

„Spojené štáty zostávajú odhodlané narušiť akékoľvek úsilie Iránu o získanie citlivej technológie, komponentov a zariadení dvojakého použitia, ktoré režimu pomáhajú realizovať jeho programy v oblasti balistických rakiet, bezpilotných lietadiel a asymetrických zbraní,“ povedal americký minister financií Scott Bessent.

„Ministerstvo financií bude naďalej znižovať schopnosť Iránu vyrábať a šíriť tieto smrtiace zbrane, ktoré ohrozujú stabilitu regiónu a globálnu bezpečnosť,“ dodal minister vo vyhlásení, oznamujúcom tento krok.

Dva z uvedených subjektov sú lodné spoločnosti so sídlom v Hongkongu: Unico Shipping Co Ltd a Athena Shipping Co Ltd, uvádza sa vo vyhlásení.

Ministerstvo financií USA v piatok tiež vydalo sankcie súvisiace s bojom proti terorizmu, zamerané na Iránom podporovaných jemenských húsiov kvôli údajnému nezákonnému obchodovaniu s ropou a jej preprave, uviedlo v samostatnom vyhlásení.

Tieto sankcie sa týkajú štyroch osôb, 12 subjektov a dvoch plavidiel kvôli dovozu ropy a iného nelegálneho tovaru na podporu húsiov, uviedlo ministerstvo. (TASR)

Izrael potvrdil zabitie Sajída Izádího, hlavného veliteľa palestínskej divízie elitných iránskych Revolučných gárd.

O život podľa nej prišiel v noci na sobotu pri vzdušnom útoku na mesto Kóm.

„Izádí bol eliminovaný v bezpečnom dome v srdci Iránu po dlhom úsilí tajných služieb," uviedli izraelské ozbrojené sily vo vyhlásení.

Izraelská armáda ďalej spresnila, že Izádí zodpovedal za „vojenskú koordináciu medzi vyššími veliteľmi Zboru islamských revolučných gárd a iránskym režimom, ako aj kľúčovými postavami teroristickej organizácie Hamas“, najmä pred útokom palestínskych militantov na Izrael zo 7. októbra 2023 a počas následného vojenského konfliktu, píše Times of Israel s odvolaním sa na palestínske militantné hnutie v Pásme Gazy.

Izádí bol podľa izraelskej armády „jedným zo strojcov“ útoku Hamasu zo 7. októbra „a patril medzi tých, ktorí o ňom vedeli ešte pred jeho vykonaním.“

„Počas vojny bol zodpovedný za riadenie síl Hamasu v Libanone... (a) jeho úlohou bolo obnoviť vojenské krídlo Hamasu a zabezpečiť, aby táto skupina zostala vládnucou silou v Gaze,“ pokračovala armáda vo vyhlásení.

Podľa nej bol Izádí „jedným zo zakladateľov a vedúcich osobností plánu iránskeho režimu na zničenie Izraela“.

Zabitie Izádího potvrdil podľa agentúry DPA aj izraelský minister obrany Jisrael Kac, ktorý príslušný zásah označil za „veľký úspech pre izraelské tajné služby a letectvo“.

Podľa Kaca útočilo izraelské letectvo priamo na bydlisko Izádího v meste Kóm.

Palestínske brigády al-Kuds ako zahraničná divízia v rámci Revolučných gárd podliehajú priamo najvyššiemu iránskemu duchovnému vodcovi ajatolláhovi Alímu Chameneímu.

Ich oficiálnou úlohou je podpora Iránu naklonených politických zoskupení v zahraničí, ako aj podnikanie tajných operácií z poverenia Revolučných gárd, dodáva AFP.

Iránske štátne médiá v sobotu najprv informovali len o izraelskom útoku na mesto Kóm, pri ktorom údajne zahynula najmenej jedna 16-ročná osoba a dvaja ďalší ľudia utrpeli zranenia. Zasiahnutý bol pritom údajne bytový dom.

Kóm leží približne 50 kilometrov severne od zariadenia na obohacovanie uránu Fordó, ktoré je považované za aktuálne najvýznamnejší cieľ Izraela vo vojenskom konflikte s Iránom. (TASR)

Izraelská armáda podnikla útok pri meste Nakúra na juhu Libanonu aj v iránskom Isfaháne.

Armáda útočila iba deň po tom, čo Izrael varoval Iránom podporované libanonské militantné hnutie Hizballáh pred vstupom do aktuálne prebiehajúceho vojenského konfliktu medzi Izraelom a Iránom.

Armáda vo vyhlásení spresnila, že k útoku došlo v noci na sobotu a zasiahnutá oblasť bola podľa nej využívaná Hizballáhom na vykonávanie „teroristických útokov proti izraelským civilistom“.

Izrael v skorých ranných hodinách v sobotu zaútočil aj na iránske jadrové zariadenie v meste Isfahán, informovala iránska agentúra Fars, podľa ktorej nedošlo k nebezpečnému úniku radiácie ani ohrozeniu populácie.

S odvolaním sa na bezpečnostné zdroje agentúra uviedla, že Izrael vykonal viacero útokov, a to aj na lokalitu v Isfaháne, pričom „väčšina zvukov explózií, ktoré boli pri týchto útokoch počuť, súvisela s aktivitou protivzdušnej obrany“.

Izraelská armáda útok na zariadenie v Isfaháne doposiaľ nekomentovala, píše portál Times of Israel (TOI). (TASR)

Iránska polícia tvrdí, že od začiatku izraelských útokov zadržala 22 ľudí s väzbami na jeho špionážne služby.

K zadržaniam podľa nej došlo od piatka 13. júna, informovala iránska tlačová agentúra Fars.

„Dvadsaťdva ľudí bolo identifikovaných a zatknutých pre obvinenia z väzieb na špionážne služby sionistického režimu, zo znepokojovania verejnosti a podporovania zločineckého režimu, uvádza Fars s odvolaním sa na vedenie tajnej služby polície v iránskej provincii Kóm.

Od vypuknutia tohto konfliktu došlo na oboch stranách k zadržaniam viacerých osôb pre údajné podozrenia zo špionáže. (TASR)

Izraelské vzdušné sily spustili novú vlnu náletov na sklady a odpaľovacie základne rakiet v strednom Iráne.

V príspevku na platforme X izraelské letectvo uviedlo, že ich cieľom bola „infraštruktúra na skladovanie a odpaľovanie rakiet v strednom Iráne“.

Irán má najviac dva týždne na to, aby sa vyhol možným americkým leteckým útokom, povedal Trump.

Trump tým podľa agentúry AFP naznačil, že by mohol prijať rozhodnutie aj skôr než o dva týždne, čo je termín, ktorý stanovil deň predtým.

Americký prezident dodal, že Irán „nechce hovoriť s Európou“, čím odmietol šancu na úspech rozhovorov medzi európskymi mocnosťami a Iránom v Ženeve o riešení konfliktu medzi Izraelom a Iránom.

Trump tiež bagatelizoval možnosť požiadať Izrael o zastavenie útokov po tom, čo iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí povedal, že Teherán neobnoví rokovania s USA, pokým budú izraelské útoky pokračovať.

„Dávam im čas, povedal by som tak maximálne dva týždne,“ odpovedal Trump novinárom na otázku, či by mohol rozhodnúť o zaútočení na Irán už pred týmto termínom. Dodal, že cieľom je „zistiť, či ľudia prídu k rozumu“.

Trump vo štvrtok uviedol, že sa o vojenskom útoku na Irán rozhodne v priebehu najbližších dvoch týždňov, nakoľko podľa neho stále existuje veľká šanca na rokovania s Iránom.

Táto poznámka bola podľa AFP všeobecne pochopená ako „otvorenie dvojtýždňovej lehoty na rokovania o ukončení vojny medzi Izraelom a Iránom" a preto sa európske mocnosti ponáhľali rokovať s Teheránom.

Jeho najnovšie vyjadrenia však naznačili, že Trump by mohol svoje rozhodnutie urobiť ešte skôr, ak by mal pocit, že nedošlo k pokroku smerom k zastaveniu iránskeho jadrového programu.

Trump odmietol šance Európy zohrať významnú úlohu v tomto smere a vyhlásil, že rozhovory medzi Britániou, Francúzskom, Nemeckom a diplomatmi Únie a teheránskym ministrom zahraničných vecí „nepomohli“.

„Irán nechce hovoriť s Európou. Chcú hovoriť s nami. Európa nám v tomto nebude schopná pomôcť,“ povedal Trump novinárom po príchode do Morristownu v štáte New Jersey.

Na otázku, či by požiadal Izrael o zastavenie útokov, ako to žiadal Irán, Trump odpovedal, že je „veľmi ťažké takú žiadosť predložiť v tomto momente“.

„Ak niekto vyhráva, je to o niečo ťažšie, ako keď niekto prehráva, ale sme pripravení, ochotní a schopní, rozprávali sme sa s Iránom, a uvidíme, čo sa stane,“ uviedol americký prezident.