V súvislosti so stretnutím mládeže v Kolíne nad Rýnom som si spomenul na svoju návštevu Jeruzalema.
Išiel som tam a ako každý kresťan som si myslel, že toto miesto aspoň máličko zvýši a prebudí moje náboženské vnímanie. Počul som dokonca o jeruzalemskom syndróme.
Nič také sa však nestalo. Namiesto toho som zadarmo videl v historickej časti mesta galériu gýčov, ktoré by som nezobral ani zadarmo tobôž nie za peniaze.
Pripojil som sa k jednej turistickej skupine, kde som sa dozvedel, že krížová cesta v súčasnosti nekopíruje tú historickú. Samozrejme na tej dnešnej sú presne vyznačené zastavenia, pri ktorých sú iba obchody so suvenírmi.
Postupne som navštívil všetky historické miesta súvisiace s Ježišom. Na niektorých, ako napríklad na mieste poslednej večere, som sám dosť zapochyboval, či sa naozaj na týchto miestach na prvom poschodí jedného domu vôbec odohrala.
Všade za mnou pohotovo pribehol nejaký chlapík pýtať peniaze za vstup. Samozrejme, škaredé suveníry z plastov vyrobené pravdepodobne v Číne, ktoré hlásali, že je v nich voda z rieky Jordán či zem z Betlehema, boli úplne všade.
Takisto samozvaní ochotní sprievodcovia, z ktorých rozprávania sa človek dozvedel, že sa nachádza v Jeruzaleme, na čo by sám nikdy neprišiel.
Najsmiešnejšie vyšla moja návšteva miest, kde bol ukrižovaný Ježiš. Blízko vchodu sedel vekslák v ruke s hrubým zväzkom peňazí zo všetkých možných krajín. Ihneď som si spomenul na príhodu, ako Ježiš vyháňa peňazomencov z chrámu. Keďže som bol ubytovaný blízko chrámu Božieho tela, každý deň som tam niekoľkokrát zašiel, ale vôbec nič na mňa nezapôsobilo.
Zistil som, že Ježiša treba hľadať vo svojom srdci alebo v srdci niekoho iného. Možno to chce pán Boh pútnikom v Jeruzaleme naznačiť.
stelmak.blog.sme.sk
