Únik hľadal na ulici i v kostole, pomohla hudba

Dnes je to mladý úspešný a šťastný muž a nikomu by nenapadlo, že ako dieťa trpel depresiami. Pomoc hľadal na ulici aj v kostole.

Richard Čanaky sa narodil v 1973 a keď mal dvanásť rokov, presťahoval sa s rodičmi z Novej Dubnice do Bratislavy. "Tešil som sa, pretože som pozerával seriál Bambuľka a myslel som si, že všetko v Bratislave je tak, ako v tej rozprávke," hovorí Richard. Ale prisťahovali sa do Petržalky a Richard začal chodiť do školy, ktorá bola považovaná za najhoršiu. Navyše ho zaradili do športovej hádzanárskej triedy. "To bolo pre mňa utrpenie. Bol som malý, tučný a veľmi zle som sa učil. Prežíval som vnútorný zmätok. Hrozilo mi neustále prepadnutie, skončil som s trojkami zo správania a stále som utekal z domu."

Chýbali mu kamaráti. "Pomoc som hľadal aj medzi kresťanskou mládežou, ale ani tam som nenašiel, čo som hľadal."

Keď jeho o osem rokov starší brat odišiel na vojenčinu, začal hrať na jeho gitare. "Brat mi bol vzorom vo všetkom, aj v športe. Robil podpory na výdrž za hodinu a ja som začal trénovať takisto. Keď som mal 16 rokov, vytvoril som neoficiálny rekord v podporoch na pästiach - 3620 podporov za hodinu. Chcel som byť ako on."

Richard Čanaky tvrdí, že rodičia mu dávali veľa lásky a boli k nemu tolerantní, ale ani oni mu nedokázali pomôcť.

"Nevpustil som ich do svojho sveta. Tolerovali ma natoľko, že keď som sa začal venovať bojovým umeniam, neprekážalo im, že chcem zostať pri vianočnej večeri v kimone a jesť ryžu s paličkami. Nebola to ich chyba."

Začal si pomáhal hudbou - urobil si z nej akýsi "denník duše". Všetko, čo prežíval, zaznamenával v piesňach a pred pätnástimi rokmi si založil skupinu Kompromis a začal sa stretávať s ľuďmi, ktorí mu ukázali pravú stránku Boha. "Bolo to niečo neuveriteľné. Zrazu sa moje depresie začali zmenšovať. Na veci som sa začal pozerať inými očami. Zistil som, že skutočne živý Boh je na strane slabých a stále sa o nich zaujíma."

Počas jedného kresťanského tábora sa zoznámil s dievčaťom, ktoré je dnes jeho manželkou. "Študovala na vysokej škole ekonomickej a ja som mal skončenú učňovku. Priviedla ma k tomu, že som si urobil maturitu a neskôr aj vysokú školu. Viem, aké to je, keď muž urobí to, čo žena chce a ešte sa tvári, že na to prišiel sám."

Richard vyštudoval liečebnú pedagogiku a venoval sa aj drogovo závislým mladým ľuďom. Chodil po Bratislave a pomáhal tým, ktorí to najviac potrebovali. "Takíto ľudia potrebujú hlavne Boha a priateľov, presne tak, ako ja pred rokmi. Snažím sa im pomôcť, ako sa len dá."

Dnes sa venuje hudbe. Pracuje v Slovenskom rozhlase, založil vlastné nahrávacie štúdio, ktoré podporuje mladých muzikantov a talenty.

FOTO - MIROSLAVA CIBULKOVÁ