ŽENEVA. V Iráne v minulom roku popravili najmenej 975 ľudí. Je to výrazne viac ako odhadovaných 834 popráv v roku 2023 a najvyšší počet od roku 2015, uviedla v stredu v Ženeve zástupkyňa vysokého komisára OSN pre ľudské práva Nadá Nášifová pri prezentácii správy o situácii v Iráne.
Päťdesiatdva percent rozsudkov smrti bolo vykonaných za drogové trestné činy, 43 percent za vraždy, tri percentá za priestupky voči bezpečnosti a dve percentá za sexuálne trestné činy. Najmenej štyri popravy boli verejné. V Iráne sa popravy vykonávajú obesením.
Podľa ľudskoprávnej organizácie Amnesty International sa Irán v minulom roku umiestnil v počte popráv na druhej priečke za Čínou.
Nášifová pri prezentácii správy naliehala Irán, aby zastavil všetky popravy, čo by bol prvý krok k ich zákazu. Vyzvala tiež na okamžité diplomatické rokovania na ukončenie eskalujúceho konfliktu medzi Iránom a Izraelom.
Zvýšil sa aj počet popravených žien. Podľa informácií, ktoré získal Úrad Vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR), v roku 2024 popravili v Iráne najmenej 31 žien, o deväť viac oproti najmenej 22 v roku 2023.
Z týchto žien 19 popravili za vraždu, pričom deväť odsúdili za zabitie svojich manželov v prípadoch domáceho násilia, nútených manželstiev alebo manželstiev detí.
Medzi popravenými boli aj ženy a muži spájaní s protestmi, ktoré sa začali v septembri 2022 po smrti 22-ročnej Kurdky Mahsy Amíníovej v policajnej väzbe. Podľa svedkov ju zbila islamská mravnostná polícia, ktorá ju obvinila z porušenia nariadenia o nosení hidžábu.
V správe sa tiež uvádza, že neúmerne veľký počet popravených pochádzal z radov menšín, vrátane najmenej 108 Balúčov a 84 Kurdov.
Najmenej 31 ľudí vrátane politických disidentov bolo popravených za trestné činy súvisiace s národnou bezpečnosťou, ako je špionáž pre Izrael.
OHCHR dostal aj správy o mučení, svojvoľnom zadržiavaní a súdnych procesoch, ktoré neboli v súlade s normami.
Pokiaľ ide o práva na slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania, v správe sa píše, že v roku 2024 bolo za svoju prácu stíhaných najmenej 125 novinárov, z toho aspoň 40 žien.
Nášifová uviedla, že Irán síce spolupracoval s OHCHR, vyjadrila však poľutovanie nad tým, že jeho vláda odmietla prístup nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej misii o Iráne, ktorú zriadila Rada OSN pre ľudské práva (UNHRC).
