Izrael vs. Irán: Zapojenie USA do konfliktu by viedlo k totálnej vojne v regióne, odkazuje Teherán

Takmer 800 Číňanov už evakuovali z Iránu minulého týždňa, kedy naň začal útočiť Izrael. Oznámila to čínska vláda.

„Momentálne bolo z Iránu premiestnených do bezpečných oblastí 791 čínskych občanov. Vyše 1000 ďalších ľudí je v procese premiestňovania,“ povedal hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Kuo Ťia-kchun.

Dodal, že niekoľko čínskych občanov bolo medzičasom evakuovaných aj z Izraela. V mene Číny zároveň poďakoval „relevantným“ krajinám za podporu i poskytnutie pomoci.

Irán v stredu skoro ráno oznámil, že počas nočných útokov na Izrael použil aj hypersonické rakety. Došlo k tomu niekoľko hodín po tom, ako americký prezident Donald Trump vyzval Teherán na „bezpodmienečnú kapituláciu“. (TASR)

USA do piatku uzavreli svoje veľvyslanectvo v Jeruzaleme.

„Vzhľadom na bezpečnostnú situáciu bude veľvyslanectvo USA v Jeruzaleme zatvorené do piatku (20. júna),“ uviedla ambasáda USA vo vyhlásení, ktoré zverejnila na svojej webovej stránke.

Predstavitelia USA v Izraeli zároveň „nariadili, aby všetci zamestnanci americkej vlády a ich rodinní príslušníci naďalej zostali v úkrytoch vo svojich bydliskách a v ich blízkosti až do odvolania“. (SITA)

Americká intervencia do konfliktu medzi Iránom a Izraelom by viedla k totálnej vojne v regióne, odkazuje Teherán.

Podľa agentúry AP to povedal hovorca iránskej diplomacie Esmáíl Baghájí. Podľa utorkových informácií amerických médií je americký prezident Donald Trump zrejme čoraz viac naklonený priamemu zapojeniu USA do izraelských úderov.

"Akákoľvek americká intervencia by viedla k totálnej vojne v regióne," odkázal Baghájí v rozhovore, ktorý odvysielala stanica Al-Džazíra.

Už skôr Irán pohrozil USA akciami, ak sa Spojené štáty aktívne zapoja do obrany Izraela. Irán minulý týždeň varoval Spojené štáty, Francúzsko či Britániu, že napadne ich základne v regióne a lode, ak sa aktívne zapoja do izraelskej obrany. (ČTK)

Irán zadržal päť údajných agentov izraelskej tajnej služby Mosad pre poškodzovanie imidžu krajiny na internete.

„Títo žoldnieri sa usilovali šíriť strach medzi verejnosťou a poškodiť obraz posvätného systému Iránskej islamskej republiky prostredníctvom svojich vykalkulovaných aktivít na internete,“ uviedli iránske Revolučné gardy citované agentúrami ISNA a Tasnim.

K zadržaniu došlo v provincii Lorestán v čase, keď Irán a Izrael pokračujú vo vzájomných útokoch, s ktorými Izrael začal v noci na piatok úderom na Teherán.

Irán v piatok oznámil, že zavádza dočasné obmedzenia internetu, ktoré majú byť v platnosti počas trvaniu súčasného konfliktu s Izraelom. AFP informuje, že mnoho internetových stránok a aplikácií je od spomínaného oznámenia aspoň čiastočne nedostupných.

Predstavitelia sa v utorok obrátili na verejnosť a vyzvali, aby „minimálne využívali svoje zariadenia napojené na internet a prijali vhodné opatrenia“ týkajúce sa internetu.

Orgány tiež z bezpečnostných dôvodov zakázali štátnym zamestnancom a ich bezpečnostným tímom používať počas izraelskej vzdušnej ofenzívy všetky zariadenia pripojené na internet vrátane smartfónov, hodiniek a laptopov.

Štátna televízia v utorok vyzvala Iráncov, aby si z mobilov vymazali aplikáciu WhatsApp. Túto výzvu odôvodnili tým, že aplikácia zhromažďuje osobné dáta a polohu užívateľov a „odovzdáva ich sionistickému nepriateľovi“. (TASR)

Na letisku Bena Guriona v Tel Avive pristálo prvé lietadlo s Izraelčanmi, ktorí v uplynulých dňoch uviazli v zahraničí.

v dôsledku konfliktu Izraela s Iránom, respektíve uzavretia vzdušných priestorov a zrušenia ich letov. Informoval o tom v stredu úrad, ktorý má na starosti správu izraelských letísk (IAA), píše TASR podľa agentúry AFP.

„Pred chvíľou pristál na letisku Bena Guriona prvý let plánovaný v rámci operácie Bezpečný návrat,“ uviedla IAA s tým, že išlo o let izraelského národného leteckého dopravcu El Al a do vlasti sa ním vrátili Izraelčania z cyperskej Larnaky.

Izraelská ministerka dopravy Miri Regevová v utorok informovala, že v zahraničí uviazlo 100 000 až 150 000 Izraelčanov.

Jej rezort zároveň oznámil, že všetky izraelské komerčné lietadlá boli vyslané do zahraničia, aby tak boli chránené počas prebiehajúcich bojov.

Dopravca El Al uviedol, že s repatriačnými letmi začne od stredy, pričom pôjde o lety z letísk v Larnake, Aténach, Ríme, Miláne a Paríži. Špeciálne záchranné lety ohlásila aj nízkonákladová aerolínia Arkia.

Úrad IAA v stredu taktiež uviedol, že takéto repatriácie sa vykonávajú postupne „na základe úrovne rizika a aktuálnych bezpečnostných hodnotení s veľkým dôrazom na bezpečnosť cestujúcich, posádok i lietadiel“.

Zároveň vyzval Izraelčanov, aby nechodili na letisko Bena Guriona vítať prichádzajúcich, a z dôvodu „momentálnej bezpečnostnej situácie“ ani neobjednávali taxíky, ktoré ich na letisku vyzdvihnú.

Pri izraelských útokoch zahynulo už najmenej 585 Iráncov, tvrdí ľudskoprávna skupina Human Rights Activists.

Ďalších najmenej 1326 utrpelo zranenia, informuje podľa Human Rights Activists agentúra AP.

Skupina uvádza, že v prípade 239 zabitých Iráncov išlo o civilistov a 126 obetí tvoril personál bezpečnostných zložiek.

Human Rights Activists poskytovala podrobné informácie o počte obetí už počas protestov, ktoré nasledovali po smrti Kurdky Mahsy Amíníovej v roku 2022. Údaje pritom čerpá z oficiálnych zdrojov i z informačnej siete, ktorú si v krajine vybudovala.

Iránske úrady počas konfliktu pravidelne neinformujú o počte úmrtí. Podľa oficiálnych pondelňajších informácií však pri útokoch zahynulo najmenej 224 ľudí. (TASR)

Izraelská armáda tvrdí, že jej letectvo počas noci zaútočilo na továrne na zbrane a na jadrové zariadenia.

Píšu to agentúry s tým, že najmenej jeden cieľ úderu bol v Teheráne. Izraelská armáda tiež oznámila zničenie niekoľkých iránskych bezpilotných prostriedkov.

Izraelská armáda ráno uviedla, že v noci zasiahla továreň na výrobu zariadení na obohacovanie uránu v Teheráne. Oznámila tiež, že letectvo udrelo na továrne, ktoré vyrábajú materiály a súčiastky pre rakety zem-zem, ktoré Irán používa pre ostreľovanie Izraela, a rakety zem-vzduch, ktoré využíva jeho protivzdušná obrana. Do úderov sa zapojilo asi 50 bojových lietadiel.

Irán zadržal cudzinca, ktorý údajne pre Izrael natáčal v blízkosti jadrovej elektrárne Búšehr, uviedli tamojšie médiá.

Informuje o tom agentúra Reuters.

Zadržaného cudzinca iránske médiá nijako nemenovali, ani nezverejnili jeho národnosť. Ako však uviedli, údajne sa v krajine zdržiaval nelegálne a jadrovú elektráreň Búšehr natáčal pre potreby izraelskej tajnej služby Mosad.

Situácia na Blízkom východe začala eskalovať po tom, čo Izrael zaútočil v noci na piatok 13. júna na Irán, ktorý údery opätuje.

Izrael zdôvodnil svoje bezprecedentné útoky na Irán tým, že chce zabrániť Teheránu získať jadrové zbrane. Irán tento úmysel trvalo popiera. (TASR)

Ruské ministerstvo zahraničných vecí označilo pokračujúce izraelské útoky na Irán za nelegálne.

Uviedlo, že riešenie konfliktu ohľadom jadrového programu Teheránu možno dosiahnuť len prostredníctvom diplomacie, píše agentúra Reuters.

„Pokračujúce intenzívne útoky Izraela na iránske jadrové zariadenia sú z hľadiska medzinárodného práva nelegálne a vytvárajú neprijateľnú hrozbu pre medzinárodnú bezpečnosť. Posúvajú svet bližšie ku jadrovej katastrofe,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení na sociálnej sieti Telegram.

Podľa ruského rezortu diplomacie všeobecné odsúdenie izraelských akcií ukazuje, že Izrael našiel podporu len „u tých štátov, ktoré sú vlastne spoluúčastníkmi a konajú z oportunistických dôvodov“.

Ministerstvo naopak upozornilo na „jasné vyhlásenia Iránu o jeho nemennom záväzku dodržiavať povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) a o jeho pripravenosti obnoviť kontakty so Spojenými štátmi s cieľom vypracovať možné riešenia situácie“.

„Moskva tento postoj podporuje a je pevne presvedčená, že riešenie, o ktoré sa usiluje, možno spoľahlivo dosiahnuť len prostredníctvom diplomacie a rokovaní,“ uviedlo ministerstvo a dodalo, že čoskoro očakáva podrobnú správu od Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) „s objektívnym a neskresleným hodnotením škôd na iránskych jadrových zariadeniach“.

Kremeľ v pondelok vyhlásil, že je Rusko pripravené chopiť sa pozície sprostredkovateľa v konflikte medzi Izraelom a Iránom. Rusko sa podujalo taktiež uskladniť iránsky urán na svojom území. (TASR)

Trump podľa izraelského predstaviteľa citovaného webom Axios telefonoval s izraelským premiérom Netanjahuom.

Americké médiá už skôr s odvolaním sa na svoje zdroje priniesli informácie, že prezident Trump je čoraz viac naklonený priamemu americkému zapojeniu do izraelských úderov na Irán.

Šéf Bieleho domu v utorok vyzval Irán na bezpodmienečnú kapituláciu a obyvateľov Teheránu na evakuáciu. Takisto uviedol, že Američania vedia, kde sa skrýva iránsky najvyšší vodca Alí Chameneí, ale teraz ho nechcú zabiť.

Spojené štáty sa zároveň rozhodli do piatka uzavrieť svoje veľvyslanectvo v Jeruzaleme, uviedlo americké ministerstvo zahraničia.

Viacerí činitelia po utorkovom Trumpovom predčasnom návrate z kanadského summitu skupiny krajín G7 a rokovaní bezpečnostného tímu médiám povedali, že prezident postupne prehodnocuje svoj pôvodný postoj nezapájať USA priamo do útoku na Irán a čoraz viac sa prikláňa k nasadeniu amerických bombardérov. Tie by na rozdiel od izraelských strojov mohli na iránske jadrové zariadenia zhodiť bomby schopné ničiť pod zemou, čo by podľa amerických analytikov mohlo zásadne poškodiť prevádzku vo Fordo, kde podľa nich Irán obohacuje urán na úroveň potrebnú na výrobu jadrovej nálože.

Izraelské letectvo podľa stanice CNN čaká na informáciu, či sa k nemu Američania pripoja. (ČTK)

Izrael a Irán pokračovali vo vzájomných vzdušných úderoch, izraelské letectvo zaútočilo na oblasť Teheránu.

Izraelská armáda oznámila, že na začiatku šiesteho dňa konfliktu zaútočilo letectvo na oblasť metropoly Teherán, kde sa podľa médií sústredila na závod na výrobu rakiet a univerzitu spojenú s revolučnými gardami.

Iránske revolučné gardy zasa vyzvali na evakuáciu obyvateľov Tel Avivu a uviedli, že vypálili svoje nadzvukové strely Fattáh, informovala agentúra Reuters.

Denník Times of Israel na svojom webe napísal, že na Izrael v noci letelo 25 striel v dvoch salvách, nikto však nebol zranený. Jedna z rakiet poškodila niekoľko desiatok vozidiel na parkovisku v centrálnej časti krajiny.

Izraelské útoky sa podľa Times of Israel sústredili na bezprostredné okolie Teheránu, napríklad oblasť pri tamojšom medzinárodnom letisku či na univerzitu spojenú s revolučnými gardami. Agentúra Reuters s odvolaním sa na iránske médiá napísala, že cieľom bol komplex Chodžir, v ktorom Irán vyrába rakety. Zatiaľ nie je jasné, či údery spôsobili nejaké škody.

Hoci iránske odvetné útoky si od piatka v Izraeli podľa agentúry AP vyžiadali 24 mŕtvych a viac ako 500 zranených, väčšinu iránskych rakiet zachytili izraelské systémy protivzdušnej obrany. V Iráne zomrelo vyše 220 ľudí a viac ako tisícka ich utrpela zranenia. (ČTK)

Iránske revolučné gardy vyhlásili, že počas najnovšieho útoku na ciele v Izraeli využili aj hypersonické rakety Fattáh.

Tvrdia tiež, že ich letectvo prevzalo plnú kontrolu nad izraelským vzdušným priestorom. Informujú o tom televízia CNN a agentúry AFP a TASS.

Iránska tlačová agentúra IRNA odkazujúc na vyhlásenie Iránskych revolučných gárd uviedla, že Teherán získal úplnú kontrolu nad izraelským vzdušným priestorom. Podobné vyhlásenia o iránskom vzdušnom priestore mali v posledných dňoch aj Izrael či Trump.

„Dnešný útok jasne ukázal, že sme získali plnú kontrolu nad nebom nad okupovanými územiami (Izrael, pozn.) a že ich obyvatelia sú úplne bezbranní voči iránskym raketovým útokom,“ vyhlásili iránske revolučné gardy a vyzvali na evakuáciu štvrte Neve Cedek v Tel Avive.

„V rámci 11. vlny operácie boli použité rakety Fattáh,“ dodali. Hypersonické rakety Fattáh-1 dokážu letieť rýchlosťou až 6100 kilometrov za hodinu, uvádza CNN.

Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí navyše začiatkom šiesteho dňa leteckého konfliktu medzi Tel Avivom a Teheránom na sociálnej sieti X napísal, že „nebudú mať zľutovanie“ a že „boj sa práve začína“. (TASR)

Erdogan ostro kritizoval izraelské útoky na Irán, Netanjahua nazval „najväčšou hrozbou pre bezpečnosť v regióne“.

Informuje o tom agentúra DPA.

„Izraelský premiér Benjamin Netanjahu opäť raz ukázal, že je najväčšou hrozbou pre bezpečnosť v regióne,“ citovala tureckého prezidenta Erdogana jeho kancelária.

Turecký líder podľa vlastných slov bude aj naďalej pokračovať v snahách ukončiť vlnu násilia.

Izrael tvrdí, že s útokmi na Irán začal, aby mu zabránil vyvinúť jadrovú bombu. Teherán toto tvrdenie niekoľkokrát odmietol s tým, že jeho jadrový program je určený len na civilné účely.

Trump podľa niekoľkých zdrojov spravodajského webu NBC News údajne zvažuje útok na Irán.

Prezident Spojených štátov vraj na zasadnutí americkej Rady pre národnú bezpečnosť hovoril o niekoľkých možnostiach vrátane leteckých úderov. Informuje o tom TASR podľa správ webu NBC News, televízie Sky News a agentúr DPA a AFP.

Zasadnutie Rady pre národnú bezpečnosť trvalo približne hodinu a 20 minút. Biely dom bezprostredne po konci neprezradil žiadne podrobnosti o jeho priebehu. Irán však medzičasom ohlásil novú sériu útokov na izraelské letecké základne.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kam smeruje vojna v Iráne? Trump opustil summit G7, špekuluje sa o vstupe USA do vojny Čítajte 

Stretnutie sa uskutočnilo po tom, ako Trump uviedol, že Spojené štáty „zatiaľ“ nezlikvidujú iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího. Prezident taktiež vyzval Teherán, aby sa „bezpodmienečne“ vzdal.

Najpravdepodobnejším scenárom by podľa agentúry AFP mohlo byť použitie amerických bômb proti iránskemu jadrovému zariadeniu na obohacovanie uránu Fordo, ktoré sa nachádza mimo dosahu izraelských síl. Denník The New York Times zasa tvrdí, že Spojené štáty zvažujú povoliť americkým lietadlám pomôcť s dopĺňaním paliva izraelským bojovým lietadlám počas letu, aby mohli vykonávať misie na dlhšie vzdialenosti.

Spojené štáty sú blízkym spojencom Izraela, no Trumpova administratíva dosiaľ zdôrazňovala, že sa na bojoch medzi Izraelom a Iránom nezúčastňuje. (TASR)

Izrael sa pripravuje na repatriáciu svojich občanov, ktorí po začiatku konfliktu s Iránom uviazli v zahraničí.

V utorok to uviedla izraelská ministerka dopravy Miri Regevová, píše agentúra AFP.

Podľa Regevovej prebiehajúci konflikt a následné uzavretie vzdušného priestoru spôsobili, že za hranicami zostalo približne 100- až 150-tisíc Izraelčanov. Ministerstvo taktiež uviedlo, že všetky osobné lietadlá v krajine boli premiestnené do zahraničia, aby sa predišlo ich zasiahnutiu či poškodeniu.

„Tento krok je nateraz hotový. Ďalší krok je postupne doviezť Izraelčanov naspäť,“ uviedla Regevová vo vyhlásení neďaleko jedného z miest, ktoré v uplynulých dňoch zasiahol iránsky útok.

Izraelský hlavný letecký dopravca El Al vyhlásil, že so záchrannými letmi začne od stredy. Tie majú vzlietnuť z letísk v Larnake, Aténach, Ríme, Miláne a Paríži. Špeciálne záchranné lety ohlásila aj nízkonákladová aerolínia Arkia. (TASR)

Macron sa vyslovil proti vojenskému zásahu voči Iránu, ktorý by viedol k zmene režimu. Priniesol by podľa neho chaos.

Francúzsky prezident namiesto toho vyzval na prímerie a návrat k rokovaniam o jadrovom programe Teheránu.

Macron novinárom na summite G7 v Kanade povedal, že americký prezident Donald Trump zjavne zmenil názor od pondelkového stretnutia s lídrami na tomto podujatí. Macron tvrdil, že Trump vtedy naliehal na zastavenie útokov medzi Izraelom a Iránom.

Šéf Bieleho domu krátko pred utorkovým vyjadrením francúzskeho lídra vyhlásil, že USA „zatiaľ“ neplánujú zabiť iránskeho najvyššieho vodcu.

„Nechceme, aby Irán získal jadrovú zbraň,“ uviedol Macron. „Najväčšou chybou by však bolo použitie vojenských prostriedkov na zmenu režimu, pretože potom by to bol chaos,“ dodal.

Trump a USA majú podľa Macrona rozhodujúcu úlohu pri obnovení diplomacie s Teheránom. Podľa vlastných slov sa domnieva, že Trump vyvíja tlak na Irán. (TASR)