WASHINGTON. Americká federálna sudkyňa v pondelok o týždeň (do 23. júna) predĺžila platnosť svojho predbežného opatrenia, ktorým zablokovala plán prezidenta Donalda Trumpa zakázať Harvardovej univerzite prijímať študentov zo zahraničia.
Platnosť opatrenia mala pôvodne vypršať najbližší štvrtok, sudkyňa jej predĺženie odôvodnila potrebou ponechať si viac času na prípravu konečného rozhodnutia v tejto veci, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.
Americká ministerka vnútornej bezpečnosti Kristi Noemová 22. mája v liste adresovanom prezidentovi Harvardu Alanovi M. Garberovi napísala, že s okamžitou platnosťou odoberá univerzite certifikát pre program pre zahraničných a výmenných študentov v USA (SEVP). Cudzinci, ktorí tam študujú, musia prestúpiť na iné univerzity, inak by prišli o svoj pobytový status v USA.
Federálna sudkyňa Allison Burroughsová, vymenovaná ešte prezidentom Barackom Obamom, tento zákaz krátko nato predbežne zrušila. O predĺžení platnosti svojho opatrenia rozhodla na záver pojednávania v Bostone v prípade právnej námietky, ktorú voči obmedzeniu vzniesol Harvard
Na tejto prestížnej univerzite v Cambridge v štáte Massachusetts v poslednom akademickom roku študovalo takmer 7000 cudzincov pochádzajúcich z viac než 100 krajín, ktorí tvorili približne 27 percent všetkých študujúcich. Školné v minulom roku podľa údajov univerzity stálo približne 60.000 dolárov. Strata zahraničných študentov by aj preto podľa médií mohla vyjsť Harvard draho.
Sudkyňa podľa Reuters v pondelok nenaznačila, aké bude jej konečné rozhodnutie. Povedala však, že právnik ministerstva spravodlivosti, ktorý Trumpovu politiku obhajoval, musel zvádzať „ťažký boj“, aby ju presvedčil, že Harvard nebude nenapraviteľne poškodený, ak sa Trumpov výnos implementuje, ako tvrdil právny zástupca školy Ian Gershengorn. Podľa neho by vplyv bol devastačný nielen pre univerzitu, ale aj pre jej študentov.
Trump a jeho administratíva odôvodňujú svoj nátlak na Harvardovu a ďalšie univerzity tým, že ide o reakciu na údajne nekontrolovaný antisemitizmus a podporu palestínskej militantnej skupiny Hamas. Obvinenia prichádzajúce z Bieleho domu sú založené na kontroverziách a nepokojoch počas protestov proti vojne v Pásme Gazy, ktoré sa vlani konali na pôde viacerých univerzít a ich kampusov.
Zakázať Harvardu prijímať študentov zo zahraničia sa Trump podľa agentúry AFP pokúsil rôznymi spôsobmi. Okrem iného sa snažil vyradiť Harvard z elektronického registra študentov a nariadil americkým veľvyslanectvám v zahraničí, aby odmietli udeliť víza študentom, ktorí chcú univerzitu navštevovať.
Popri ťažení proti zahraničným študentom Harvardu mu Trumpova administratíva tiež znížila federálne granty a zmluvy v hodnote približne 3,2 miliardy dolárov a zaviazala sa, že ho v budúcnosti vylúči z akéhokoľvek federálneho financovania.
