NEW YORK. Zdravá pôda je základom prosperujúcich ekonomík. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že viac ako polovica svetového hrubého domáceho produktu (HDP) závisí od prírody.
Napriek tomu tento prírodný kapitál sa vyčerpáva alarmujúcou rýchlosťou – každý rok sa degraduje približne milión kilometrov štvorcových produktívnej pôdy, čo zodpovedá rozlohe Egypta.
Degradácia pôdy postihuje ostatné sféry
Téma tohtoročného Svetového dňa boja proti rozširovaniu púští a sucha, ktorý pripadá na 17. júna, je „Obnovte pôdu, odomknite príležitosť“.
Venuje sa zrýchleniu pokroku v obnove 1,5 miliardy hektárov poškodenej pôdy na celom svete, ako aj oživeniu ekonomiky obnovy pôdy v hodnote miliárd dolárov.
Podľa výkonného tajomníka Dohovoru Organizácie spojených národov (OSN) pre boj s dezertifikáciou a degradáciou krajiny (UNCCD) Ibrahima Thiawa degradácia pôdy a sucho sú hlavnými narušiteľmi hospodárstva, stability, produkcie potravín, vody a kvality života na zemi.
„Negatívne prispievajú na zmenu klímy, stratu biodiverzity, chudobu, nútenú migráciu a konflikty o prístup k úrodnej pôde a vode. Obnova pôdy je príležitosť zvrátiť tieto alarmujúce trendy. Obnovená pôda je krajinou nekonečných príležitostí. Je čas ich teraz odomknúť,“ uviedol Thiaw v tlačovej správe pri príležitosti tohto svetového dňa.
Vysoká návratnosť
OSN apeluje na aktivity smerujúce k urýchlenej zmene trendu z degradácie pôdy na rozsiahlu obnovu. Ak súčasný trend bude pokračovať, tak v roku 2030 bude potrebné obnoviť namiesto miliardy až 1,5 miliardy hektárov pôdy na dosiahnutie neutrality z hľadiska degradácie pôdy.
Oživenie pôdy prináša viacero výhod pre ľudí aj prírodu. Z ekonomického hľadiska každý investovaný dolár do obnovy degradovanej pôdy prináša návratnosť sedem až 30 dolárov.
Ani však silné investičné argumenty nemajú dosah na to, aby obnova pôdy prebiehala v takom rozsahu a tempe, ako je nevyhnutné. Súčasné investície do obnovy pôdy a odolnosti voči suchu predstavujú 66 miliárd amerických dolárov ročne, pričom súkromný sektor prispieva len šiestimi percentami.
Počiatok Svetového dňa boja proti rozširovaniu púští a sucha siaha do roku 1977, kedy OSN na konferencii o vzniku púští (UNCOD) schválila Akčný plán boja proti šíreniu púští (PACD).
Napriek tejto iniciatíve i ďalším aktivitám Program OSN pre životné prostredie v roku 1991 konštatoval, že pôda v suchých, polosuchých a čiastočne zavlažených oblastiach sa zhoršila. Nasledoval tlak, aby OSN vytvorila medzivládny rokovací výbor, ktorého úlohou bolo do júna 1994 vypracovať Dohovor.
Následne v decembri 1994 Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciu A/RES/49/115. Dohovor OSN UNCCD, ktorý je v súčasnosti jediný univerzálny a na medzinárodnej úrovni uznávaný nástroj, ratifikovalo vtedy 50 členských štátov.
Spravuje problematiku zhoršovania pôdy a jej postupnú premenu na púšť v oblastiach veľkého sucha. OSN v tejto súvislosti vyhlásilo 17. jún za Svetový deň boja proti rozširovaniu púští a sucha. Slovensko Dohovor ratifikovalo 7. januára 2002.
