TEL AVIV, BRATISLAVA. Izraelský útok na Irán, primárne na jeho jadrovú infraštruktúru, vyvolal otázky aj o tom, či sa Irán skutočne dostal na dosah k funkčnej jadrovej zbrani, dokonca na vzdialenosť niekoľkých dní, ako to podľa denníka New York Times tvrdili izraelské ozbrojené sily.
Jedným z cieľov izraelského útoku bolo zariadenie na obohacovanie uránu v meste Natanz. Tel Aviv sa tak podľa NYT odhodlal zasiahnuť samotné srdce jadrového programu v Iráne. Okrem zariadení totiž cielene útočil aj na najvyššie postavených ľudí iránskeho jadrového programu.

Experti sa v piatok nezhodovali na tom, či režim v Teheráne skutočne delia iba dni od schopnosti postaviť funkčnú jadrovú zbraň.
„Analytici hovoria, že Irán by dokázal získať dosť štiepneho materiálu na zbraň v priebehu pár mesiacov. Iní povedali, že to dokáže za jeden či dva týždne, hoci mnohí pripúšťajú, že postaviť jadrovú zbraň by trvalo dlhšie,“ napísala v analýze americká Rada pre zahraničné vzťahy.
Podobne situáciu pre SME okomentoval Tomáš Nagy, analytik organizácie Globsec. „Konsenzus je taký, že je to málo pravdepodobné,“ povedal, pričom zdôraznil, že medzi obohatením uránu a schopnosťou postaviť jadrovú zbraň je relatívne dlhá technologická cesta.
V článku sa dočítate:
- čo zatiaľ vieme o iránskom jadrovom programe,
- ako ďaleko by mohol byť od získania zbrane,
- ako by sme zistili, že už ju má.
Irán hovoril o mieri. Potom to zmenil
Rada pre zahraničné vzťahy pripomína, že Irán pracuje na jadrovom programe už viac ako päť desaťročí a väčšinu toho času tvrdil, že program je zameraný na nevojenské účely.
„Jadrové zbrane v našej doktríne nemajú miesto,“ povedal podľa analýzy vládny hovorca ešte v apríli 2024. V posledných mesiacoch však aj teheránski predstavitelia zmenili rétoriku a začali verejne hovoriť o potrebe jadrových zbraní.
Spojené štáty v roku 2015 s Iránom uzavreli dohodu, v ktorej Irán výmenou za uvoľnenie sankcií súhlasil so znížením zásob uránu, ako aj so znížením stupňa jeho obohatenia. Kým v jadrových elektrárňach mu stačil urán obohatený na čosi vyše 3,5 percenta, na jadrovú zbraň by potreboval 90 percent.
V roku 2018 USA pod vedením Donalda Trumpa od tejto dohody odstúpili a Irán začal na jadrovej zbrani, aspoň podľa pozorovateľov, znovu pracovať.
Dianie urýchlila májová správa IAEA (Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu – MAAE), ktorá vydala správu, v ktorej uviedla, že množstvo jadrového materiálu v obohatení blízkom deväťdesiatim percentám sa v Iráne za tri mesiace zvýšilo o zhruba 50 percent.
Množstvo by zhruba sedelo na desať jadrových zbraní, uviedla IAEA.
Tomáš Nagy tvrdí, že hoci sa Irán zatiaľ nedostal k dostatočne obohatenému uránu, „cieľ 80 – 90 percent, teda taký, ktorý by dokázali využiť na bojovú hlavicu, by byvedeli realizovať už vo veľmi krátkom období. Ak obohatia všetok štiepny materiál, ktorý majú k dispozícii“.

Upozorňuje však, že verejne nie sú dostupné informácie o hlavicovom dizajne. „Vieme však, že Irán disponuje veľmi funkčným programom balistických rakiet. K dnešnému dňu vieme o štrnástich rôznych typoch striel s veľmi relevantným rozdielom v dosahu. To sú zbrane, ktoré majú dolet, aby zasiahli Izrael. Spojené štáty verejne komunikovali, že ide o arzenál v tisíckach rakiet,“ hovorí.
Americká Rada pre zahraničné vzťahy cituje bývalého ministra zahraničných vecí USA Antonyho Blinkena, ktorý v júni 2024 povedal, že Irán by mohol vyprodukovať dosť štiepneho materiálu na výrobu zbrane v priebehu jedného až dvoch týždňov.
Píše tiež, že iránske balistické strely majú dolet možno až do 2000 kilometrov, čo by znamenalo, že by mohli zasiahnuť aj časť Európy.
„Ak chcú mať funkčnú jadrovú zbraň, to nie je iba o obohatenom uráne, ale aj o funkčnej hlavici, ktorá je dostatočne miniaturizovaná, a o nosiči a integrácii jednotlivých komponentov. Nemám pochybnosti, že ak sa Irán touto cestou vydá, tak to určite zvládne, ale takéto informácie vo verejnom priestore zatiaľ nie sú,“ hovorí Tomáš Nagy z Globsecu.
Ďalším krokom by muselo byť vycvičenie vojenských jednotiek a nastavenie jadrovej doktríny. Až potom by sa dalo hovoriť o Iráne ako o jadrovej mocnosti, tvrdí Nagy.
Jadrový test by neutajili
Ak by Irán mal jadrovú zbraň a vyskúšal by ju, podľa Nagya by sa také niečo nedalo utajiť. Test by prezradili izotopy v atmosfére aj seizmické otrasy, ktoré by zaznamenali stanice ďaleko za hranicami Iránu. K tomu treba prirátať spravodajské informácie priamo z Iránu.
„To sme videli už niekoľko rokov dozadu v prípade Severnej Kórey,“ hovorí Nagy, podľa ktorého by takýto test určite zachytila CTBTO – organizácia za úplný zákaz jadrových skúšok.
Expert však pochybuje, že Izrael dokáže iránsky jadrový program útokmi zo vzduchu zničiť úplne. Veľa iránskych jadrových zariadení je opevnených alebo sú pod zemou. Izraelský útok však iránsky program zaručene spomalil.

Oba štáty podľa Nagya aj v minulosti eskalovali situáciu tak, aby boli čitateľné a nechali si otvorené dvere aj k deeskalácii.
„Izrael postavil iránske vedenie pred zásadnú úlohu. Ak pôjdu k rokovaniam, pôjdu k nim vo veľmi slabej geopolitickej pozícii. Po tom, ako utrpeli tento útok, sa im veľmi ťažko bude demonštrovať sila. Irán má skôr motiváciu z toho procesu vycúvať a nájsť nejakú formu odplaty voči Izraelu. Ak sa však na to pozrieme z vojenskej perspektívy, Izrael si vybudoval celkom silnú pozíciu, aby dokázal degradovať vojenské spôsobilosti Iránu. Pri tých stratách, ktoré utrpel, si nie som istý, ako bude Irán odpovedať,“ komentuje.
Irán totiž okrem zariadení prišiel aj o vysokopostavených veliteľov, čo by mohlo paralyzovať jeho veliteľskú štruktúru.
Nagy podotýka, že po poslednom veľkom útoku Izraela prišla iránska odplata za zhruba 25 dní, preto ani teraz nemusí prísť rýchlo.
Irán však podľa experta musí preukázať nejakú formu vzdoru proti Izraelu, no spôsobené škody mu v tom, aspoň zatiaľ, môžu brániť.