TEHERÁN, BRATISLAVA. Izraelskí predstavitelia roky hovorili o tom, že musia zabrániť iránskemu režimu, aby získal jadrové zbrane. Spojené štáty v posledných týždňoch zase tvrdili, že o iránskom jadrovom programe chcú rokovať a že dohoda je blízko.
Aj keď k vzájomnej eskalácii - vrátane bombardovania - medzi Tel Avivom a Teheránom v posledných rokoch došlo viackrát, piatkový izraelský útok na iránske ciele je väčší. Izraelské zásahy by mohli zásadne ochromiť iránsky jadrový program a dostať do chaosu teokratický režim v Teheráne.
Izrael vs. Irán: Izrael zaútočil na Irán, zabil šéfa armády, veliteľa Revolučných gárd aj jadrových vedcov Čítajte Útok Izraela, ktorý je pod medzinárodným tlakom pre spornú inváziu v Pásme Gazy, proti 75-krát väčšiemu Iránu, však môže tiež dostať región Blízkeho východu do novej, otvorenej vojny. Závisieť to bude aj od odvety iránskeho režimu, ktorý je oslabený, či od ochoty Spojených štátov sa do konfliktu akokoľvek zapojiť.
V článku odpovedáme na tieto otázky:
- Čo sa udialo v Iráne?
- Prečo Izrael na Irán zaútočil?
- Kto pri útoku zahynul?
- Aká je reakcia Iránu?
- Boli do útoku zapojené Spojené štáty?
- Dal sa útok očakávať?
- Čo izraelský útok znamená a môže viesť k otvorenej vojne?
- Ako budú reagovať spojenci iránskeho režimu a krajiny v regióne?
- Kedy obe krajiny útočili na seba v minulosti?
1. Čo sa udialo v Iráne?
Izrael v piatok okolo pol štvrtej ráno iránskeho času (02.00 h stredoeurópskeho času) spustil masívny útok na Irán a v niekoľkých vlnách zasiahol viac ako sto cieľov – iránske jadrové zariadenia, vojenské základne, no aj obytné budovy v Teheráne a jeho okolí. Výbuchy bolo počuť okrem hlavného mesta aj v Tabríze, Araku či Isfaháne.
Izrael viackrát zasiahol jedno z najvýznamnejších zariadení určených na obohacovanie uránu v Natanze v provincii Isfahán v strednej časti Iránu.
Cieľom boli tiež priemyselné a vojenské komplexy v hlavných iránskych mestách a konkrétne osoby.
Na útoku sa podieľalo asi dvesto bojových lietadiel, ktoré na Irán zhodili stovky bômb, informuje New York Times. Bezpečnostné zdroje z Izraela pre agentúru AP tvrdia, že iránsky režim zasiahli aj zvnútra a že tajná služba Mossad prepašovala do Iránu zbrane či samovražedné drony, ktoré po začiatku útoku cielili na iránsku protivzdušnú obranu. To naznačuje, že Izrael môže útočiť na Irán aj v ďalších dňoch, konštatuje BBC.
Ide o najväčší útok na Irán od Iracko-iránskej vojny v rokoch 1980 až 1988.
O niekoľko hodín neskôr Izrael uskutočnil novú vlnu útokov na iránskom území.
Explózie hlásili okrem iného v mestách Tabríz na severozápade a Širáz v centrálnej časti krajiny, ako aj v jadrovom komplexe Natanz.
2. Prečo Izrael na Irán zaútočil?
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu tvrdí, že vojenská operácia má „zmierniť iránsku hrozbu pre prežitie Izraela“. Operácia Rising Lion (Vstávajúci lev) má podľa Netanjahua trvať „mnoho dní“.
Izrael dlhodobo považuje iránsky režim za hrozbu pre svoju existenciu. Najvyšší iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí obhajuje útok teroristickej skupiny Hamas na Izrael, krajinu označil za „rakovinový nádor, ktorý bude vykorenený“ a v poslednom roku viackrát zdôraznil, že je povinnosťou Iránu konfrontovať Izrael. Štát tiež na Izrael viackrát zaútočil balistickými raketami a podporuje militantné skupiny v regióne vrátane samotného Hamasu.
Zdroj z prostredia izraelskej armády pre New York Times tvrdí, že Irán postúpil vo svojom jadrovom programe a „má dostatok materiálu na výrobu 15 jadrových bômb v priebehu niekoľkých dní“.
„Nachádzame sa v kritickom bode – ak ho premeškáme, nebudeme mať žiadnu možnosť zabrániť Iránu v získaní jadrových zbraní, ktoré ohrozujú našu existenciu,“ povedal podľa BBC izraelský minister obrany Israel Katz.
