PRIŠTINA. Komunálne voľby v Kosove sa budú konať 12. októbra. Vyhlásila ich v pondelok kosovská prezidenta Vjosa Osmaniová. TASR informuje podľa agentúry AP, ktorá pripomenula, že v Kosove pretrváva patová situácia, keďže od parlamentných volieb z 9. februára nemá plne funkčný parlament ani vládu.
Posledné komunálne voľby sa v Kosove konali v októbri 2021. Volili sa starostovia a primátori 38 obcí a miest a približne 1000 poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev. Prevažnú časť týchto postov získali kandidáti stredopravicových opozičných strán.
Parlamentné voľby 9. februára vyhralo ľavicové Hnutie za sebaurčenie úradujúceho premiéra Albina Kurtiho, ktorému v 120-člennom parlamente pripadlo 48 kresiel. Nedosiahlo tak požadovanú väčšinu - 61 mandátov - potrebnú na zvolenie predsedu parlamentu a zostavenie vlády.
AFP pripomenula, že kosovská ústava na zvolenie predsedu parlamentu nestanovuje žiadny termín. Od ustanovujúceho zasadnutia nového parlamentu v polovici apríla sa o to poslanci pokúsili už 29-krát, vždy neúspešne.
Kurti ako kandidátku na post predsedu parlamentu opakovane navrhol exministerku spravodlivosti Albulenu Haxhiuovú, ktorá je je opozičnými stranami vnímaná ako kontroverzná voľba.
Politické strany, ktoré boli v poslednom volebnom období parlamentu v opozícii, ako napríklad Demokratická strana Kosova (PDK) a Aliancia pre budúcnosť Kosova (AAK), naliehali na Kurtiho, aby nominoval lepšie akceptovateľného kandidáta. Kurti však nateraz kompromis odmieta.
Bez predsedu snemovne nemôže byť Kurti formálne nominovaný na premiéra a zostaviť kabinet. Ak sa situácia nezmení, prezidentka sa môže obrátiť na ktorúkoľvek z ostatných strán. Ak žiadna strana nedokáže túto situáciu vyriešiť a zostaviť vládny kabinet, v Kosove sa budú musieť konať predčasné parlamentné voľby.
Občianska spoločnosť v Kosove túto inštitucionálnu krízu ostro kritizuje - tvrdí, že už prekročila všetky únosné hranice a poškodzuje nielen parlament, ale aj fungovanie celého demokratického a inštitucionálneho systému krajiny.
Expert na zahraničnú politiku a bezpečnosť Adrian Shtuni pre stanicu Rádio Sloboda (RFE/RL) uviedol, že pretrvávajúca inštitucionálna paralýza Kosova nie je len výsledkom politickej polarizácie, ale aj hlbším zlyhaním pri formulovaní spoločnej strategickej vízie budúcnosti krajiny.
Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008. Väčšina západných krajín uznáva jeho zvrchovanosť. Srbsko a jeho spojenci - napr. Rusko a Čína - tento krok neakceptovali.
