LOS ANGELES, BRATISLAVA. Americký prezident Donald Trump v sobotu vyslal dvetisíc vojakov Národnej gar-dy do tých štvrtí Los Angeles, kde vypukli masové protesty.
Prevažne latinskoamerickí občania USA v štáte Kalifornia vyšli do ulíc v piatok po tom, ako rozsiahle razie federálnych agentov Imigračného a colného úradu (ICE) viedli k zadržaniu 44 ľudí.
Zatýkanie je súčasťou zásahov Trumpovej administratívy proti imigrácii, ktorý zahŕňa aj sporné deportácie do väznice v Salvádore.
Policajti, ktorých v piatok v meste nasadili, si s demonštrantmi podľa denníka The Guardian kopali plechovky so slzotvorným plynom zo strany na stranu, pričom obe skupiny od seba vo väčšine prípadov zostali v bezpečnej vzdialenosti.
Televízia CNN však uviedla, že spomedzi niekoľkých stoviek protestujúcich bola hŕstka zakrvavená po zásahu gumenými projektilmi, ktoré strieľa polícia. Zopár demonštrantov zase útočilo pomocou zábavnej pyrotechniky či molotovových koktejlov.
„To, že federálna vláda prevzala kontrolu nad kalifornskou Národnou gardou bez žiadosti guvernéra, aby potlačila protesty, je skutočne desivé,“ povedal pre denník The New York Times advokát Erwin Chemerinsky. „Využíva armádu v rámci krajiny na zastavenie disentu.“
Polícia zatkla jednu osobu a zadržala niekoľko ďalších ľudí, pričom dvaja policajti podľa amerických úradov utrpeli zranenia.
Jednotky kalifornskej Národnej gardy už medzičasom dorazili do Los Angeles, informuje televízia BBC s tým, že sa momentálne zhromažďujú pred detenčným centrom v centre mesta, kde sú odvážaní imigranti.
Akákoľvek demonštrácia, ktorá by prekážala federálnym agentom ICE, bude považovaná za „formu vzbury“, uviedol dodatočne Trump. Kalifornskí lídri zase razie odsúdili. Karen Bassová, starostka Los Angeles, povedala, že aktivita ICE má „zasiať teror“ v druhom najväčšom meste štátu.
V článku sa dočítate:
- že demokrati varovali pred nasadením jednotiek Národnej gardy,
- prečo je využitie zákona otázne,
- kedy jednotky Národnej gardy vznikli.
Kruté razie
Trump využil zákon, ktorý udeľuje americkému prezidentovi právomoc federalizovať jednotky Národnej gardy štátov s cieľom potlačiť akékoľvek povstanie, domáce násilie, nezákonné spolčenie alebo sprisahanie.
„Bezohľadní kalifornskí demokratickí lídri sa úplne vzdali svojej zodpovednosti za ochranu svojich občanov,“ povedala Karoline Leavittová, tlačová tajomníčka Bieleho domu, ktorá zároveň naznačila, že demonštrantov, ktorí zasahujú do práce federálnych agentov ICE, budú zatýkať.
Pred snahou Trumpa nasadiť jednotky Národnej gardy na americkej pôde, najmä v oblastiach spravovaných demokratmi, varovala Demokratická strana už niekoľko mesiacov.
Americký prezident v minulosti často kritizoval guvernéra štátu Minnesota za to, že neurobil dosť pre potlačenie protestov, ktoré vypukli po zabití Georgea Floyda, ktorý zomrel v roku 2020, keď mu zatýkajúci policajt deväť minút kľačal na krku a dusil ho.
Trump dal neskôr jasne najavo, že sa v budúcnosti nebude zdráhať pred použitím jednotiek Národnej gardy.
Nasadenie vojakov Národnej gardy zvyčajne kontrolujú guvernéri, ale Trumpova administratíva kalifornského guvernéra Gavina Newsoma, ktorý patrí k Demokratickej strane, cez víkend obišla. „Federálna vláda zasieva chaos, aby mala zámienku na eskaláciu,“ povedal Newsom.
Demonštrácie proti ICE prichádzajú v čase, keď Trumpova administratíva tlačí na dodatočné zvýšenie počtu zatknutých imigrantov v Spojených štátoch amerických. Trump údajne navrhuje až tritisíc zatýkaní denne.
ICE v posledných dňoch v Los Angeles zadržalo až 118 osôb. Podľa kalifornského guvernéra ide o kruté razie.

Otázne použitie zákona
Národná garda na svojej webovej stránke uvádza, že reaguje napríklad na domáce núdzové situácie, zahraničné bojové misie, boj proti drogám alebo rekonštrukčné misie.
Nasadenie jednotiek Národnej gardy sa využilo v rôznych núdzových situáciách vrátane pandémie koronavírusu, hurikánov a iných prírodných katastrof.
Zákon, na ktorý sa momentálne odvoláva Trumpovo vyhlásenie však podľa The Guardian hovorí, že príkazy sa vydávajú prostredníctvom guvernérov štátov, takže nie je bezprostredne jasné, či môže americký prezident aktivovať jednotky Národnej gardy bez príkazu guvernéra daného štátu.
Aj podľa webovej stránky vojaci Národnej gardy na mieste spravidla pôsobia so súhlasom guvernérov príslušných štátov.
CNN vysvetľuje, že americký prezident v súčasnosti využil aktiváciu Národnej gardy po prvý raz od roku 1992, keď v Los Angeles vypukli nepokoje v reakcii na oslobodenie štyroch belošských policajtov obvinených z brutálneho napadnutia černošského vodiča Rodneyho Kinga. Vtedy jednotky Národnej gardy federalizoval bývalý americký prezident George H. W. Bush.
Avšak analytička Elizabeth Goiteinová z Brennanovho centra pre spravodlivosť, spresňuje, že je to prvýkrát od roku 1965, čo americký prezident aktivoval Národnú gardu štátu bez žiadosti guvernéra daného štátu. Naposledy sa tak stalo, keď bývalý americký prezident Lyndon B. Johnson poslal vojakov do štátu Alabama na ochranu demonštrantov za občianske práva, povedala pre The New York Times.
Najstaršie vojenské zložky
História jednotiek Národnej gardy siaha pred vznik samotných Spojených štátov amerických – konkrétne až do roku 1636, keď zákonodarný zbor kolónie Massachusettského zálivu nariadil vytvorenie troch milícií na ochranu svojich záujmov.
Z troch plukov pochádzajú aj dnešné jednotky Národnej gardy armády štátu Massachusetts, ktoré sú považované za najstaršie vojenské zložky ozbrojených síl USA.

Po nástupe do služby absolvujú nováčikovia desať týždňov základného výcviku a potom štyri až deväť týždňov špecializovaného výcviku.
Po ukončení výcviku slúžia vojaci obvykle jeden víkend mesačne a dva týždne v roku. V jednotkách Národnej gardy ľudia zvyčajne pôsobia od troch do ôsmich rokov. V súčasnosti pozostávajú jednotky Národnej gardy z 325-tisíc vojakov.