TOKIO. V Japonsku v piatok nadobudol účinnosť zákon, ktorý umožňuje prevádzku jadrových reaktorov aj po uplynutí 60 rokov.
Japonsko sa tak výraznejšie vracia k využívaniu atómovej energie po havárii v jadrovej elektrárni vo Fukušime v roku 2011, píše agentúra AFP.
Znamená to, že napríklad jeden z reaktorov v japonskom regióne Fukui, ktorého chod po katastrofe vo Fukušime pozastavili na 12 rokov, bude môcť byť teraz v prevádzke až do roku 2047, teda 72 rokov po svojom spustení, uviedol denník Asahi.
Cieľom revízie zákona je tiež pomôcť Japonsku lepšie sa vyrovnať s nedostatkom energií po tom, ako ruská invázia na Ukrajinu vyvolala otrasy na energetickom trhu.
Štvrtá najväčšia ekonomika na svete si kladie za cieľ dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu, ale naďalej je silne závislá od fosílnych palív, uvádza AFP.
Vláda teraz plánuje zvýšiť využívanie jadrovej energie, aj preto, aby pomohla pokryť rastúci dopyt po energiách v továrňach vyvíjajúcich zariadenia umelej inteligencie a mikročipy.
Časové obmedzenie 60 rokov bolo zavedené po katastrofe v roku 2011, ktorú spôsobilo ničivé zemetrasenie a cunami na severovýchode Japonska.
Prevádzkovatelia však na udelenie výnimky potrebujú súhlas japonského úradu pre jadrovú bezpečnosť. Zákon zároveň obsahuje opatrenia na posilnenie bezpečnostných kontrol starších reaktorov.
Japonský Strategický energetický plán pôvodne avizoval čo najväčšie zníženie závislosti krajiny od jadrovej energetiky.
Tento záväzok však vypadol z najnovšej verzie plánu schválenej vo februári, ktorá zároveň obsahuje cieľ, aby sa obnoviteľné zdroje stali hlavným zdrojom energie v krajine do roku 2040. Podľa tohto plánu bude jadrová energetika tvoriť približne 20 percent japonskej energetickej bilancie do roku 2040, oproti 5,6 percenta v roku 2022.
Vo februári sa Japonsko tiež zaviazalo znížiť emisie skleníkových plynov o 60 percent v priebehu nasledujúceho desaťročia oproti úrovni z roku 2013, čo však aktivisti kritizujú ako nedostatočné vzhľadom na ciele Parížskej dohody na obmedzenie globálneho otepľovania.
Japonsko je piatym najväčším producentom oxidu uhličitého na svete po Číne, Spojených štátoch, Indii a Rusku.
