BRUSEL, BRATISLAVA. Členské štáty NATO po nástupe Donalda Trumpa k moci pristupujú na nový cieľ investícií do obrany, ktorý ešte v marci v Bruseli predostrel v tom čase nový americký minister obrany Pete Hegseth.
Z pôvodných dvoch percent HDP sa má novým štandardom stať päťpercentný záväzok, ktorý by spojenci formálne potvrdili na blížiacom sa summite aliancie, ktorý sa koná v Haagu 24.-26. júna.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte vo štvrtok po stretnutí ministrov obrany v Bruseli oznámil, že na piatich percentách je takmer dokonalý konsenzus, no spojenci ešte musia rokovať na konečnom dátume, ku ktorému by mali dosiahnuť zvýšenie obranných výdavkov.
"Som veľmi potešený tým, čo som dnes počul," vyhlásil americký minister obrany Pete Hegseth. Záväzok investovať päť percent HDP do obrany by sa podľa neho mal stať skutočnosťou na summite v Haagu, no pripustil, že niektoré krajiny na to ešte nie sú pripravené.
Ani Rutte, ani Hegseth ich však nemenovali. Päťpercentné investície sa spomínali aj na nedávnom stretnutí vo Vilniuse, na ktorom sa zúčastnil aj slovenský prezident Peter Pellegrini. Ten v litovskej metropole vyhlásil, že Slovensko taký plán podporí, proti čomu následne protestoval predseda koaličnej SNS Andrej Danko.
V článku sa dočítate:
- Čo oznámili spojenci v Bruseli,
- čo znamenajú päťpercentné výdavky na obranu,
- čo by sa malo dohodnúť na summite NATO v Haagu,
- čo zatiaľ dohodnuté nie je.
Obrana, priemysel aj komunikácia
Päť percent HDP na obranu je zatiaľ stále iba v štádiu návrhu, no vzhľadom na postoj USA, ktoré toto číslo predostreli ešte v marci, je aliancia pod silným tlakom splniť ho.
Návrh, s ktorým vo Vilniuse vyslovil súhlas aj slovenský prezident, rozdeľuje investície na dve kapitoly. Prvou sú "tvrdé" investície do obranných spôsobilostí na úrovni 3,5 percenta HDP.
Mark Rutte na tlačovke nespresnil, aké spôsobilosti chce aliancia prioritizovať, no spomínal protivzdušnú obranu, letectvo, drony, rakety dlhého doletu, pozemné vojská a veliteľské štruktúry, ktoré potrebujú predovšetkým moderné technológie.
Hoci detaily nezazneli (väčšina z nich by aj tak bola utajená), nemecký minister obrany Boris Pistorius pred stretnutím vyhlásil, že Nemecko bude musieť v rámci nových cieľov rozšíriť svoje ozbrojené sily o 60 000 ľudí.
Zostávajúcich jeden a pol percenta HDP by smerovalo do investícií súvisiacich s obranou, kde šéf NATO menoval dopravnú infraštruktúru, priemyselnú bázu, ale aj "pripravenosť spoločnosti" na hrozbu konfliktu.
Aliancia musí do summitu vyrokovať nielen všeobecný súhlas, ale aj postup, ako zvyšovanie dosiahnuť. Rutte pripustil, že bude musieť byť postupné, zároveň varoval pred "efektom hokejky", teda čiary, ktorá prudko stúpne tesne pred uplynutím termínu.
Rovnako nie je dohodnuté, do akej miery a akým spôsobom sa do počítania percent bude premietať pomoc, ktorú jednotlivé štáty poskytnú Ukrajine. Rutte však ubezpečoval, že nemá zmysel nastaviť taký systém, ktorý by fungoval v neprospech brániacej sa krajiny.
Hrozbu útoku Ruska vidia spojenci, prezident a aj Smer. Obrátenú logiku má Danko Čítajte Hovoria len o peniazoch
Naplnenie americkej požiadavky na päť percent HDP je najviditeľnejšou agendou nielen na verejnosti, ale aj v zákulisí, poukázal portál Euractiv. Ten píše, že účastníci stretnutia nehovoria takmer o ničom inom.
Spojené štáty totiž priebežne dávajú najavo, že nebudú ochotné poskytovať bezpečnostné záruky štátom, ktoré neinvestujú do vlastnej obrany dostatočne. Od Európy požadujú, aby prevzala väčší diel zodpovednosti. Rutte v Bruseli povedal, že Európa spolu s Kanadou by v investovaní do obrany chceli vytvoriť paritu voči USA.
Dôraz na peniaze sa môže preniesť aj na Haagsky summit, píše Euractiv, podľa ktorého debata o percentách zatienila ďalšie dôležité problémy.
Kto je hrozba?
Euractiv píše, že diplomati z členských štátov, s ktorými sa zhováral, si ešte stále nie sú istí, ako bude vyzerať finálne komuniké z haagskeho summitu. Neistotu vyvoláva najmä meniaci sa postoj Washingtonu k Rusku, Trumpova nechuť voči možnosti vstupu Ukrajiny do NATO a jeho väčšie zameranie sa na Čínu.
Európske štáty by zas podľa portálu rady zdôraznili Rusko ako hlavnú hrozbu a príčinu zvýšeného investovania do obrany. Komuniké, ktoré definuje aj stratégiu aliancie, sa tak zrejme obmedzí na najnižšie spoločné menovatele.
Podobne je tak v ohrození aj zmienka o tom, že Ukrajina je na "nezvratnej" ceste do NATO, čo aliancia dohodla na Washingtonskom summite v roku 2024.
