TCHAJ-PEJ. Taiwanský prezident Laj Čching-te v stredu prisľúbil, že nezabudne na obete zásahu čínskej armády proti demonštrantom, ktorí v roku 1989 na Námestí nebeského pokoja (Tchien-an-men) v Pekingu požadovali demokratizáciu krajiny.
V stredu 4. júna uplynulo presne 36 rokov od tejto tragédie.
Podobné vyjadrenia mal aj americký minister zahraničných vecí Marco Rubio.
„Pamätáme si obete našich predchodcov, poznáme hodnotu slobody a nemôžeme ignorovať eróziu globálnej demokracie a právneho štátu v dôsledku autoritárskej expanzie,“ napísal taiwanský prezident na Facebooku.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio povedal, že „svet nikdy nezabudne“ na to, čo sa stalo 4. júna 1989, aj keď sa Peking „aktívne snaží cenzurovať fakty“.
„Dnes si pripomíname odvahu čínskych občanov, ktorí prišli o život pri snahe uplatniť si svoje základné slobody, ako aj tých, ktorí sú dodnes prenasledovaní za to, že požadujú vyvodenie zodpovednosti a spravodlivosť za udalosti zo 4. júna 1989,“ uviedol Rubio vo vyhlásení.
„Ich odvaha zoči-voči istému nebezpečenstvu nám pripomína, že princípy slobody, demokracie a sebaurčenia nie sú len americkými hodnotami. Sú to ľudské hodnoty, ktoré Komunistická strana Číny nedokáže vymazať,“ uviedol Rubio.
Rubio bol počas svojho dlhoročného pôsobenia v Senáte amerického Kongresu hlasným obhajcom ľudských práv, najmä v súvislosti s Čínou.
Stál aj na čele iniciatív s cieľom uvaliť sankcie voči Číne za to, ako zaobchádza s prevažne moslimskou ujgurskou menšinou, pripomína AFP.
Znepokojená Čína
Peking označil Rubiove vyjadrenia za útok.
„Mylné vyhlásenia americkej strany zlomyseľne prekrúcajú historické fakty, úmyselne útočia na politický systém a rozvojovú cestu Číny a vážne zasahujú do jej vnútorných záležitostí,“ vyhlásil hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien.
„Čínska strana je tým veľmi znepokojená a dôrazne proti tomu protestuje. Americkej strane sme zaslali protestnú nótu,“ dodal.
Krvavé potlačenie demonštrácií
Protesty v roku 1989 vypukli po smrti bývalého generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Číny Chu Jao-panga.
Prví študenti sa začali na Námestí nebeského pokoja zhromažďovať prakticky okamžite po smrti tejto vedúcej osobnosti demokratizácie čínskej politiky, ktorá zomrela 15. apríla. Chu bol významnou osobnosťou demokratizačného hnutia, ktorú v roku 1987 odstránili protireformní komunisti pre údajný buržoázny liberalizmus.
Dňa 2. júna 1989 dostala armáda rozkaz vyčistiť Námestie nebeského pokoja a priľahlé ulice od demonštrantov. V noci z 3. na 4. júna obkľúčila námestie a protestujúcich po šiestich týždňoch brutálne rozohnala.
Pri krvavom potlačení demonštrácií prišli o život stovky ľudí, avšak ani dnes nie je známy presný počet obetí.
Zatiaľ čo svet si krvavé udalosti v Pekingu spred 36 rokov pravidelne pripomína, v samotnej Číne je táto udalosť tabuizovaná, píše AFP. Pripomenuli si ju aj na Taiwane, ktorý Čína považuje za súčasť svojho územia, a pohrozila, že v prípade potreby použije proti tamojšiemu separatizmu aj vojenskú silu.
