„ To, čo sa deje v Pásme Gazy, si naozaj nezaslúži nikto, rovnako ako si nikto nezaslúžil to, čo sa stalo v Izraeli 7. októbra,“ hovorí pre denník SME farmaceutka ZUZANA SLOVÁKOVÁ , ktorá pôsobila v Pásme Gazy ako humanitárna pracovníčka neziskovej organizácie Lekári bez hraníc.
Dodáva, že ak existuje nejaká zhoda medzi lekármi, tak je to vnímanie toho, ako izraelské orgány systematicky likvidujú zdravotnícky systém a vytvárajú také životné podmienky, ktoré možno prirovnať k etnickým čistkám.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo sa rozhodla odísť pracovať do Pásma Gazy,
- čo je Slovákovej zvyčajnou prácou vo vojnových zónach,
- ako vníma útočenie Izraela na lekárov,
- či sa stretla s nejakými postojmi Palestínčanov.
V súčasnosti prebieha v Pásme Gazy humanitárna katastrofa obrovských rozmerov, pričom dôraz sa kladie predovšetkým na hladomor, ktorý ohrozuje sto percent obyvateľov enklávy. Ako vyzerala situácia počas vášho pôsobenia na mieste?
Ja som bola v Pásme Gazy vo februári, keď akurát panovalo prímerie. Vtedy na miesto chodilo denne približne 500 až 600 kamiónov humanitárnej pomoci, ku ktorej bol zo strany Izraela umožnený prístup.
Situácia bola teda rozhodne lepšia ako teraz, keďže sa predovšetkým nebojovalo.
Čo sa zmenilo odkedy ste z Pásma Gazy odišli?
V marci sa s koncom prímeria situácia okamžite zhoršila. Vtedy som už v Pásme Gazy síce nebola, ale dostala som informácie od kolegov, že obnovenie bojov bolo katastrofálne. Všetci zažívali noc plnú strachu a obrovskej beznádeje z toho, že opäť začala vojna.
Napísali mi, že sú už strašne unavení, proste zúfalí. A potom nastala aj blokáda akejkoľvek humanitárnej pomoci, ktorá okamžite viedla k nárastu cien potravín. Čoskoro sa všetko z trhov vytratilo - nebolo mäso, nebol olej, nebola múka...
Ľudia zrazu nemali nič. A tisíce Palestínčanov sa pritom museli opäť presídliť. V prípade niektorých rodín dokonca išlo už o desiate sťahovanie.
Takže situácia sa postupne rozhodne radikálne zhoršila.
(zdroj: Zuzana Slováková)Prečo ste sa rozhodli odísť pracovať do Pásma Gazy?
Pracujem pre Lekárov bez hraníc od roku 2018. Najprv som bola súčasťou neziskovej organizácie na plný úväzok, ale neskôr už iba sporadicky.
Terajšia ponuka odísť do Pásma Gazy prišla ešte niekedy v októbri. Dostala som od nich e-mail, v ktorom stálo, že majú nedostatok pracovníkov, a preto hľadajú niekoho, kto by mal záujem odísť iba na sedem týždňov na misiu, vďaka čomu sa mi nakoniec podarilo uvoľniť aj z práce.
Išlo vlastne o pomerne výhodnú ponuku, pretože som mohla odísť na misiu, ale zároveň pokračovať aj v mojej práci pre farmaceutickú firmu.
Plánujete sa do Pásma Gazy ešte vrátiť?
Dala som výpoveď. Plánujem sa tam vrátiť v auguste.
Bývalý izraelský vojak: Izraelská armáda je radikálnejšia. V Gaze pripomína skôr milíciu Čítajte Prečo?
Je to naozaj práca, ktorá ma skutočne napĺňa. Chcem sa opäť vrátiť k Lekárom bez hraníc na plný úväzok.
Boli ste v minulosti aj v iných vojnových zónach?
Bola som v Nigérii, kde je konflikt s islamistickou povstaleckou skupinou Boko Haram, ale tiež v Južnom Sudáne, kde prebieha občianska vojna.
Čo je na podobných miestach vašou zvyčajnou úlohou?
Ja som farmaceutka, takže na misiách Lekárov bez hraníc mám na starosti zásobovanie nemocníc liekmi a zdravotníckym materiálom, ale tiež analýzu skladových zásob.
Vykonávam aj analýzu predpisovania liekov a dohľad nad správnym užívaním liekov, aby sa predišlo napríklad ich rezistencii.
Ako vyzerali vaše bežné dni a noci v Pásme Gazy?
