Liberálny starosta Varšavy sa chcel v prezidentskej kampani zapáčiť aj konzervatívnym a krajne pravicovým voličom, bol však málo autentický. Nový poľský prezident Karol Nawrocki teraz môže vláde Donalda Tuska skomplikovať vládnutie a dostať ich do nepríjemnej pozície, vraví politológ a sociológ z Pedagogickej univerzity (UKEN) v Krakove RADOSŁAW MARZĘCKI.
Boli tieto voľby referendom o vláde Donalda Tuska a vystavili mu voliči červenú kartu?
Presne tak, Nawrocki úspešne premenil voľby na referendum o výsledkoch vlády za posledných devätnásť mesiacov. Jeho tím videl, že nálada verejnosti sa zhoršuje, že vláda v mnohých otázkach nevie dosiahnuť úspechy alebo ich nedokáže primerane komunikovať. Vláda dodnes napríklad nemá svojho hovorcu. Koalícia sa nedokázala zhodnúť ani v drobných otázkach a názorové rozdiely prezentovali na sociálnych sieťach aj v tradičných médiách. Mám pocit, že niektorí predstavitelia koaličných strán sa tým chceli odlíšiť. Lenže voliči vládnych strán sú zvyčajne náročnejší ako voliči opozičných strán, ktoré sa uchádzajú o moc. Lídri koalície si to zrejme neuvedomujú.
Keďže všetky koaličné strany Trzaskowského podporovali, ich výsledok je určite červenou kartou pre vládu Donalda Tuska, pretože jej znemožňuje voľné fungovanie na najbližšie dva roky. Vládu stále podporuje 32 percent Poliakov, no negatívny postoj má 44 percent. To vyplýva najmä z toho, že volebné sľuby z roku 2023 plnia príliš pomaly.
Prečo sa nepodarilo Trzaskowskému zmobilizovať dostatok voličov? Ako hodnotíte jeho kampaň?
Politológ a sociológ Radosław Marzęcki. (zdroj: archív R.M.)Bola to veľmi schematická kampaň, plná chýb a nedostatku nápadov v kľúčových momentoch. Súčasne by som povedal, že to bola veľmi ostrá, až brutálna kampaň, no najväčšia kritika Karola Nawrockého prichádzala zo strany novinárov, ktorí sa snažili opísať nie celkom jasné záležitosti z jeho minulosti. Namiesto toho, aby sa Trzaskowského štáb venoval vlastnému pozitívnemu programu, tak sa opieral predovšetkým o mediálnu kritiku Nawrockého. Vyvolávalo to dojem, že v kampani nemá vlastné, originálne a kreatívne nápady.
V čom teda pochybil?
Spočiatku sa snažil viac zapáčiť konzervatívnym alebo pravicovým voličom, čo oslabilo jeho dôveryhodnosť, najmä keď to porovnáte s jeho prechádzajúcimi výrokmi alebo krokmi v pozícii primátora Varšavy. Slabo si tiež poradil s televíznymi debatami, jeho vystúpenia boli vnímané ako príliš všeobecné, neúprimné a umelé.
Mladí voliči v prvom kole výrazne podporili krajne pravicového Slawomira Mentzena, v druhom kole tie isté hlasy išli skôr k Nawrockému. Nebolo naivné myslieť si, že Trzaskowski môže osloviť aj túto skupinu?
Trzaskowski mal len veľmi obmedzené možnosti presvedčiť Mentzenových voličov, najmä pre postoje vládnych strán k strane Konfederácia a k samotnému Mentzenovi. Len ťažko v krátkom čase zmeníte svoj imidž pred voličmi, na ktorých ste dovtedy silno útočili. Je to jednoducho neautentické. Trzaskowski tiež veľmi nevyužíval argumenty, ktoré by mohli osloviť liberálno-ekonomicky nastavených voličov Konfederácie.
Neuškodili mu prostitútky ani pochybný byt. Kto je nový poľský prezident Nawrocki? Čítajte Lenže nepresvedčil ani väčšinu mladých voličov do 29 rokov.
V minulosti s nimi úspešne pracoval, každý rok organizoval stretnutia a diskusie o politike pod názvom Campus Polska Przyszłości (Kampus Poľsko budúcnosti), no počas kampane jeho štáb úplne mladých voličov zanedbával. Navyše mladí ľudia sú čoraz viac frustrovaní a sklamaní z novej vlády – nedostatočne reagujú napríklad na vysoké ceny bývania. Nie je preto náhoda, že v prvom kole podporili Mentzena z krajne pravicovej Konfederácie a Adriana Zandberga z jasne ľavicovej strany Razem. Obaja spochybňovali súčasný politický poriadok v Poľsku. Trzaskowského štáb však tomuto fenoménu nerozumel.
Rafal Trzaskowski prehral druhé prezidentské voľby po sebe. Bude to pre neho znamenať koniec vo vrcholovej poľskej politike?
To záleží na jeho politickej strane. Komentátori, politológovia a sociológovia dlhodobo upozorňovali, že v kontexte súčasnej kampane, medzinárodnej situácie a vzhľadom na konzervatívnu poľskú spoločnosť nie je Trzaskowski najlepším kandidátom z Občianskej koalície. Trzaskowski reprezentuje liberálny, progresívny a proeurópsky svetonázor, len v menšej miere sa dištancoval od prisťahovalcov z Ukrajiny.
Zvolili ho členovia strany v primárkach a aj premiér Tusk vedel, že má väčšiu podporu ako konzervatívnejší minister zahraničných vecí Radosław Sikorski. Teraz je však ťažké v Občianskej koalícii nájsť charizmatického politika okrem Sikorského. Strana tak bude čeliť veľkej výzve, či udrží súdržnosť a ako sa s nesprávnymi rozhodnutiami v prezidentských voľbách vyrovnať.
Čo tieto voľby znamenajú pre vládu Donalda Tuska? Môžu podľa vás hroziť aj predčasné voľby, ak sa konflikty v koalícii budú prehlbovať?
Karol Nawrocki bude určite vo vzťahu k Tuskovej vláde veľmi aktívnym prezidentom. V Poľsku má silný spoločenský mandát vláda, ako aj prezident. Ten môže vetovať zákony, postúpiť ich Ústavnému súdu, ale môže ich aj sám navrhovať. Nawrocki počas kampane viackrát zdôraznil, že bude chcieť ovplyvňovať vládu, aby rýchlejšie plnila svoje volebné sľuby, či už sú to projekty spojené s veľkými verejnými výdavkami, alebo otázka nezdaniteľnej časti základu dane.
Nawrocki tak môže brániť, aby vláda efektívne vládla a svojimi vlastnými zákonmi ju zase môže stavať do veľmi ťažkej situácie. Či to môže viesť k predčasným voľbám je ťažké povedať, no ak vláda nebude vedieť presadzovať svoje sľuby, môže to prehĺbiť konflikty v koalícii.
Nawrocki je síce proamerický a kritický k Rusku, no tiež viac skeptický k EÚ. Čo bude jeho víťazstvo znamenať na európskej úrovni? Môže inšpirovať ďalších nacionalistických a konzervatívnych politikov v Európe?
Nawrocki bude určite zastupovať názory, ktoré sú v rozpore s hlavným prúdom európskej politiky. Skôr bude vytvárať spojenectvá s Maďarskom alebo so Slovenskom. Za zahraničnú politiku však naďalej zodpovedá vláda, ktorá by podľa ústavy mala spolupracovať s prezidentom. Očakávam tak mnoho nových konfliktov, ktoré budú intenzívnejšie ako pri terajších vzťahoch s prezidentom Andrzejom Dudom.
Či to inšpiruje ďalších politikov v Európe? To asi závisí od lokálnych podmienok. Aj výsledok volieb v Rumunsku, ktorý sa líši od toho, čo teraz vidíme v Poľsku, mohol byť inšpiráciou.
