VARŠAVA. Víťazom poľských prezidentských volieb sa v noci na pondelok po sčítaní všetkých volebných okrskov stal kandidát opozície Karol Nawrocki so ziskom 50,9 percenta hlasov.
Kandidát vládnej Občianskej koalície Rafal Trzaskowski skončil na druhom mieste so ziskom 49,1 percenta hlasov. TASR informuje podľa agentúr APA, DPA a poľských médií.
Víťazstvo Nawrockého potvrdili aj výsledky zverejnené volebnou komisiou. K voľbám prišlo 71,63 percenta voličov, čo je najvyššia volebná účasť v druhom kole hlavy štátu po roku 1989.
Prvé odhady exit poll bezprostredne po uzatvorení volebných miestností ukazovali opačný výsledok a tesný náskok pripisovali primátorovi Varšavy Trzaskowskému.
V priebehu sčítania hlasov sa Nawrocki dostal počas noci na pondelok do vedenia, jeho náskok sa však postupne znižoval. Nawrockého za víťaza rozhodujúceho druhého kola poľských prezidentských volieb však už pred sčítaním všetkých okrskov označili napríklad noviny Rzeczpospolita a spravodajský portál Onet.pl.
Ani jeden z kandidátov sa k výsledkom počas noci nevyjadroval, hoci Trzaskowski hneď po skončení volieb deklaroval víťazstvo a poďakoval sa za podporu. Nawrocki pritom tiež vyhlásil, že verí vo svoje víťazstvo.
Oficiálne výsledky zverejní v priebehu pondelka ústredná volebná komisia.
Nawrocki, ktorého podporuje opozičná strana Právo a spravodlivosť (PiS), na poste prezidenta nahradí taktiež predstaviteľa PiS Andrzeja Dudu.
Tuskovi chýba väčšina na prelomenie veta
Aj keď prezident má v Poľsku skôr reprezentatívnu funkciu a hrá dôležitú rolu najmä v zahraničnej a obrannej politike, podobne ako na Slovensku môže vetovať zákony schválené parlamentom. Veto potom parlament dokáže prelomiť len trojpätinovou väčšinou, ktorú však Donald Tusk nemá.
Aj preto zatiaľ nedokázal presadiť viaceré sľúbené reformy – viaceré zmeny totiž končiaci prezident za PiS Andrzej Duda vetoval alebo postúpil na ústavný súd. Tuskova vláda tak nemohla presadiť reformu súdnictva, ktoré ovládli väčšinou nominanti PiS-u a ktoré kritizuje aj Európska únia, zliberalizovať tvrdé interrupčné zákony či vyriešiť komplikovanú situáciu ohľadom verejnoprávnych médií.

„Bez spriateleného prezidenta sa celý proces obnovy nezávislosti poľských súdov a nápravy súdnictva zastaví. Existujú aj ďalšie oblasti, v ktorých Duda vládnucu koalíciu účinne blokoval, napríklad nominácie na veľvyslancov, práva LGBT+ ľudí alebo interrupcie,“ vraví pre SME Jakub Jaraczewski, výskumník organizácie Democracy Reporting International.
Škandály a zásahy
Už výsledky prvého kola prezidentských volieb vyvolali v Poľsku šok - Trzaskowski v ňom totiž zvíťazil len veľmi tesne, aj keď prieskumy naznačovali väčší náskok nad Nawrockým. Navyše sa mimoriadne darilo aj krajnej pravici - kandidát hnutia Konfederacja Slawomir Mentzen získal takmer 15 percent hlasov, antisemita Grzegorz Braun získal ďalších 5 percent.
Ani jeden z nich však priamo žiadneho z kandidátov v druhom kole nepodporil.

Kampaň sa vyznačovala aj viacerými škandálmi spojenými s oboma kandidátmi. Kandidát PiS-u Nawrocki musel vysvetľovať napríklad to, či zneužil istého dôchodcu, aby sa dostal k lacnejšiemu bytu v Gdaňsku, médiá tiež vytiahli články o tom, že pred dvadsiatimi rokmi Nawrocki ako pracovník SBS dohadzoval hotelovým hosťom v Sopote prostitútky.
Trzaskowski zase odmietol, že by ho podporovali sporné stránky na sociálnych sieťach, platené zo zahraničia.