Izraelská spoločnosť je po útoku Hamasu z októbra 2023 traumatizovaná, no izraelská armáda porušuje v Pásme Gazy medzinárodné právo, hovorí pre SME izraelský protiokupačný aktivista JEHUDA SHAUL.
Európska únia preto ako spojenec Izraela musí na tamojšiu vládu tlačiť, myslí si. Aj keď členské štáty pomaly začínajú meniť názor, ako celok doteraz podľa neho neurobili dostatok.
„Priatelia nedovolia, aby si si sadol opitý za volant. Naši priatelia nám však ešte naliali 15 panákov, posadili nás do auta a dali nám kľúče," hovorí o podpore vlády premiéra Benjamina Netanjahua zo strany EÚ.
V článku sa dočítate aj:
- ako ortodoxný bývalý vojak zmenil názor na izraelskú vládu,
- ako sa podľa neho za zhruba 20 rokov zmenila izraelská armáda,
- ako môže EÚ a jej občania pomôcť zastaviť vojnu v Pásme Gazy,
- prečo ešte neprišlo k vytvoreniu samostatnej Palestíny.
Narodili ste sa v Jeruzaleme, do školy ste chodili do osady na Západnom brehu Jordánu. Geograficky ste boli blízko k Palestínčanom - stretávali ste sa s nimi však, aký bol váš názor na nich?
Na strednú školu som chodil do ješivy - náboženskej židovskej školy neďaleko palestínskeho mesta Ramalláh. Bol som tam na internáte, s Palestínčanmi som však neprichádzal do kontaktu.
V 90. rokoch, keď som chodil do školy, sa hovorilo najmä o izraelských osadníkoch na palestínskych územiach či mierových procesoch medzi Izraelom a Palestínou.
Vyrástol som v „politickej pravici”, päť mojich súrodencov žije v osadách, môj strýko bol osadníkom v Pásme Gazy.
„Politickú líniu” som prekročil ku koncu strednej školy. Stal som sa „abstraktným ľavičiarom”. Zmenil som totiž len názory, hovoril som si, že keď máme právo, napríklad na sebaurčenie, tak ho majú mať aj Palestínčania. V reálnom živote to však nemalo žiaden význam, žil som len v akomsi svete ideí.
Prvýkrát, čo moje názory dostali aj vizuál a prepojili sa s reálnym životom, bolo, keď som sa pridal k izraelskej armáde, a strávil dva roky na Západnom brehu Jordánu.
Jehuda Shaul
je izraelský aktivista a bývalý vojak,
pochádza zo židovskej ortodoxnej rodiny, narodil sa v Jeruzaleme, do školy chodil v osade na Západnom brehu Jordánu,
v rokoch 2001 až 2004 slúžil v Izraelských obranných silách (IDF), dva roky strávil na Západnom brehu Jordánu,
po odchode z armády založil organizáciu Breaking the Silence (Prelomiť mlčanie), ktorá upozorňuje na porušovanie práv palestínskych obyvateľov Západného brehu,
v roku 2020 založil nezávislý think tank Ofek, ktorý sa venuje presadzovaniu mierového riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu.
Čo špecifické sa stalo, že ste prekročili túto spomínanú „politickú líniu“?
Bol som ako bežný tínedžer, ktorý chce rebelovať. Pýtal som sa otázky, najprv o náboženstve. Pochádzam z ortodoxnej rodiny, tak som chvíľu nedodržiaval náboženské zvyky.
Potom som sa zameral na politiku. Začal som čítať - obrazne povedané - zakázané knihy. To ma presvedčilo. Nešlo teda o niečo, čo som videl v bežnom živote, ale dal som si čas, aby som si to naštudoval.
O aké knihy išlo?
Čítal som knihy s iným naratívom o tom, čo tu stalo v roku 1948 (prišlo k založeniu Izraela, Palestínčania hovoria o Nakbe - násilnom vyvlastňovaní, pozn. red.) Išlo teda najmä o skupinu zvanú Noví historici.
Po škole som išiel na tzv. Izraelskú trasu, teda som pešo prešiel Izrael. Videl som ruiny palestínskych dedín z Nakby. Miloval som dejiny, čítal som oficiálne materiály, ale o tomto sa nezmieňovali. Zároveň som objavil práce ľavicového intelektuála a vedca Ješa'jahua Leibowitza (ktorý bol kritický voči izraelskému konaniu voči Palestínčanom, pozn. red.)
