ŽENEVA. Organizácia Spojených národov varovala, že existuje 70-percentná pravdepodobnosť, že priemerné globálne otepľovanie v období 2025 až 2029 prekročí medzinárodne stanovenú hranicu 1,5 stupňa Celzia.
Vyplýva to z každoročnej klimatickej správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO), podľa ktorej planéta zostane na historicky vysokých úrovniach otepľovania po dvoch najteplejších rokoch v histórii - 2023 a 2024.
„Práve sme zažili 10 najteplejších rokov v histórii,“ uviedla zástupkyňa generálneho tajomníka WMO Ko Barrettová.
„Bohužiaľ, táto správa neposkytuje žiadnu nádej na úľavu v najbližších rokoch, čo znamená rastúci negatívny vplyv na ekonomiky, každodenný život, ekosystémy aj planétu.“
Cieľ parížskej klimatickej dohody z roku 2015 je udržať globálne otepľovanie pod dvomi stupňami Celzia, ideálne na úrovni 1,5 stupňa Celzia oproti predindustriálnemu obdobiu (1850 - 1900). Podľa WMO je však 1,5 stupňa Celzia čoraz menej reálny cieľ, keďže emisie oxidu uhličitého naďalej rastú.
Najnovšie projekcie WMO, zostavené britskou meteorologickou službou Met Office, predpovedajú, že priemerná teplota v rokoch 2025- 2029 bude o 1,2 až 1,9 stupňa Celzia vyššia ako predindustriálny priemer. Pravdepodobnosť, že päťročný priemer prekročí 1,5 stupňa Celzia, je 70 %. „V najbližších dvoch až troch rokoch očakávam, že táto pravdepodobnosť bude už 100 %,“ uviedol klimatológ Peter Thorne z University of Maynooth.
WMO tiež upozorňuje, že je 80-percentná šanca, že aspoň jeden rok v období 2025 - 2029 bude teplejší ako doteraz rekordný rok 2024.
Každý zlomok stupňa navyše zvyšuje riziko extrémnych horúčav, zrážok, sucha či topenia ľadovcov.
„Už sme dosiahli nebezpečnú úroveň otepľovania,“ varuje klimatologička Friederike Otto z Imperial College London. WMO predpovedá, že Arktída sa bude otepľovať rýchlejšie ako zvyšok sveta a v najbližších rokoch sa očakáva ďalší úbytok morského ľadu.
Zrážkové modely naznačujú vlhkejšie podmienky v južnej Ázii, Saheli, severnej Európe, na Aljaške a severnej Sibíri, naopak sucho v Amazónii.
