TOKYO, BRATISLAVA. V roku 1994 sa v Japonsku narodil Diabol. Aspoň tak sa prekladalo meno „Akuma”, ktoré vtedy svojmu synovi dal Šigeharu Sató.
Úrady však jeho meno odmietli zaregistrovať, pretože podľa nich nebolo spoločensky prijateľné. Sató ich preto dal na súd, neskôr však žalobu stiahol.
Tento týždeň však Japonsko opäť obmedzí právo rodičov pri výbere mien svojich detí. Výrazne totiž okresá používanie nezvyčajných mien, známych aj ako „kira kira”.
Takéto mená podľa úradov spôsobujú zmätok pri vyslovovaní, v horšom prípade pre ne môžu deti spoločensky trpieť. Príkladom je dvadsiatnik Yuuki Matsumoto, ktorý si v roku 2023 zmenil meno na bežné japonské z nevšedného „Yuni”.
Za meno, ktoré dostal po narodení, ho totiž podľa jeho slov spolužiaci šikanovali až tak, že zo základnej školy odišiel.
„Cítim som sa konečne vyslobodený. Ak máte kira-kira meno, ostatní ľudia sa na vás budú pozerať a myslieť si, že vaši rodičia nie sú inteligentní, alebo že sú spoločensky neschopní,” povedal po zmene mena pre denník New York Times.
V článku sa dočítate aj:
- prečo sa japonské mená môžu čítať viacerými spôsobmi,
- aké sú argumenty za obmedzovanie mien,
- aké mená v minulosti schytali kritiku.
Problém s výslovnosťou
Podstatou problému je nezvyčajná vlastnosť japončiny - pri písaní používa aj čínske znaky kandži. Tie majú viacero možných výslovností, preto je len na rodičovi, ako dieťa bude oslovovať. Často však pri takýchto menách vzniká veľa nedorozumení v školách, nemocniciach či pri iných verejných službách.
Debata o netradičných menách prebieha v Japonsku dlhodobo. Podľa nového nariadenia budú musieť rodičia pri registrácii dieťaťa spresniť, ako sa jeho meno vyslovuje.
Zakázané budú len mená, ktoré majú po prečítaní aj druhý, nezvyčajný význam, ktorý je „v rozpore so záujmami dieťaťa“.
