JEREVAN. Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot vyzval Arménsko a Azerbajdžan, aby urýchlene podpísali mierovú dohodu.
Zároveň prisľúbil pokračovanie obrannej spolupráce s Jerevanom, píše agentúra AFP.
Baku a Jerevan viedli v posledných desaťročiach dve vojny o kontrolu nad regiónom Náhorný Karabach. Ide o súčasť azerbajdžanského územia, hoci tam žili prevažne etnickí Arméni. V septembri 2023 ho Azerbajdžan počas 24-hodinovej ofenzívy opätovne obsadil.
Obe bývalé sovietske republiky sa v marci dohodli na texte dlho očakávanej mierovej zmluvy, ktorá má ukončiť desaťročia konfliktov. Azerbajdžan však pred podpisom dokumentu predložil sériu podmienok vrátane zmeny arménskej ústavy.
„Je nevyhnutné, aby bola táto zmluva podpísaná,“ povedal Barrot počas návštevy Arménska. „Teraz dúfam..., že sa čoskoro podarí pristúpiť k jej podpisu,“ dodal na tlačovej konferencii s arménskym ministrom zahraničných vecí Araratom Mirzojanom.
Barrot znova potvrdil záväzok Francúzska podporovať územnú celistvosť a zvrchovanosť Arménska a prisľúbil tiež pokračovanie obrannej spolupráce s Jerevanom. „To všetko je zamerané výlučne na to, aby Arménsko získalo prostriedky na obranu svojho obyvateľstva, územnej celistvosti a zvrchovanosti,“ upresnil šéf francúzskej diplomacie.
Francúzsko v minulosti dodalo Arménsku vojenské vybavenie, vrátane samohybných húfnic CAESAR, pripomína AFP.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov minulý týždeň vyjadril obavy z vojenských vzťahov Arménska s Francúzskom.
„Keď sa (náš) spojenec obráti na krajinu ako Francúzsko, ktorá vedie nepriateľský tábor a ktorej prezident a ministri otvorene hovoria o Rusku s nenávisťou, vyvoláva to otázky,“ povedal Lavrov v Jerevane. Okrem toho priznal, že niektoré ruské dodávky zbraní do Arménska meškali, čo zdôvodnil prebiehajúcou vojnou na Ukrajine.
Barrot povedal, že Francúzsko a Európa nie sú vo vojne s Ruskom ani s jeho obyvateľmi, ale „vzdorujú putinizácii sveta - teda prekresľovaniu hraníc silou na európskom kontinente“.
