MASDRID. Španielsko sa snaží presvedčiť ostatné krajiny Európskej únie, aby uznali baskičtinu, katalánčinu a galícijčinu za oficiálne jazyky Únie.
V prípade odmietnutia návrhu hrozí Madrid podľa informácií denníka Financial Times (FT) prehodnotením svojich obranných záväzkov voči niektorým členským štátom dvadsaťsemičky.
Zamietnutie tejto iniciatívy by podľa portálu Politico mohlo vyvolať tiež vážnu politickú krízu priamo v Španielsku.
Úhrada ročných nákladov
Premiér Pedro Sánchez totiž v roku 2023 výmenou za podporu katalánskych separatistických strán pri zostavovaní menšinovej vlády prisľúbil, že presadí oficiálne uznanie troch menšinových jazykov v rámci Únie.
Na ich začlenenie medzi oficiálne jazyky EÚ je potrebný jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských štátov. O požiadavke by mali ministri členských krajín hlasovať v utorok na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti.
Španielska diplomacia strávila uplynulé dva roky intenzívnym lobingom v snahe získať podporu pre tento krok. Madrid ponúkol, že uhradí ročné náklady na preklady a tlmočenie vo výške približne 132 miliónov eur. Napriek tomu však niektorí diplomati vyjadrujú pochybnosti, či bude Španielsko schopné a ochotné znášať tieto výdavky aj z dlhodobého hľadiska.
Bezpečnostné záväzky
Španielski diplomati však tiež pohrozili, že nedostatočná podpora pre návrh by mohla Madrid prinútiť prehodnotiť svoje obranné záväzky voči niektorým krajinám EÚ, napríklad v súvislosti s ich jednotkami v Pobaltí, uviedli predstavitelia iných krajín pre FT.
Španielsko má v Lotyšsku približne 600 vojakov v rámci predsunutej obrany NATO. Jeho lietadlá sa tiež zúčastňujú na hliadkovaní v Pobaltí a niekoľko lietadiel má umiestnených v Rumunsku.
„Záväzok Španielska voči bezpečnosti východnej Európy a prítomnosti španielskych jednotiek v krajinách východnej Európy je pevný a bezpodmienečný. Nie je a nikdy nebol spochybňovaný,“ uviedla v reakcii osoba blízka španielskemu ministerstvu zahraničných vecí.
Slovensko súhlasí
Podľa dokumentov zo stretnutia veľvyslancov členských štátov, ktoré získal portál Politico, sú medzi krajinami v tejto otázke vážne nezhody. Belgicko, Cyprus, Portugalsko, Holandsko, Rumunsko a Slovensko podporujú snahu Španielska.
Naopak, Chorvátsko, Česko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko a Švédsko sa pridali k požiadavke Talianska na ďalšie objasnenie finančných a právnych dôsledkov tohto kroku. Podľa FT tiež panujú obavy, že uznanie by mohlo byť precedensom pre iné menšinové jazyky.
Španielsko žiadalo o zaradenie jazykov do zoznamu už v roku 2023. Členské krajiny návrh zamietli. EÚ má v súčasnosti 24 oficiálnych jazykov, do ktorých musia byť preložené všetky oficiálne únijné dokumenty ako zmluvy, zákony a medzinárodné dohody, a na summitoch lídrov či stretnutiach na úrovni ministrov musia byť k dispozícii preklady.
