WASHINGTON, BRATISLAVA. „Stlmte svetlá. Pustite to,“ prikázal americký prezident Donald Trump svojim zamestnancom, keď sedel v Oválnej pracovni po boku zaskočeného juhoafrického prezidenta Cyrila Ramaphosu.
Tmavú miestnosť, v ktorej sedeli aj juhoafrický miliardár Elon Musk, americký viceprezident J. D. Vance, americký minister obrany Pete Hegseth a niekoľko diplomatov aj novinárov, zrazu na štyri minúty presvetlilo video s údajnými dôkazmi o tom, že v Južnej Afrike prebieha genocída páchaná černochmi na belochoch.
„Máme o tom tisíce príbehov,“ pokračoval líder USA.
Podľa denníka The Guardian išlo o najnapätejšie stretnutie od februárového brífingu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý vtedy prišiel za americkým prezidentom s cieľom urovnať napäté vzťahy. Trump a Vance však pred kamerami obvinili Zelenského z túžby pokračovať vo vojne.
Obnovovať vzťahy, ktoré sú medzi štátmi značne poškodené aj pre falošné obvinenia, prišiel za Trumpom v stredu aj Ramaphosa. Stretnutie v Bielom dome však opäť nadobudlo nečakaný spád.
V článku sa dočítate:
- prečo Trump hovorí o genocíde v Južnej Afrike,
- čo obsahovalo video,
- akú konšpiračnú teóriu šíri Trump,
- kto bol súčasťou juhoafrickej delegácie.
Farmári nie sú černosi
Situácia sa vyostrila, keď Ramaphosa Trumpovi povedal, že v Južnej Afrike neprebieha genocída.
Juhoafrická delegácia očakávala konfrontačné stretnutie, ale nič ju nemohlo pripraviť na nastraženú pascu, v ktorej sa ocitla, tvrdí televízia CNN s tým, že čím je krajina zraniteľnejšia, tým nepriateľskejšieho prijatia sa jej v Oválnej pracovni po najnovšom zvyčajne dostáva.
Americký prezident už dlhodobo tvrdí, že tzv. Afrikánci či Búri, menšina pochádzajúca prevažne z holandských kolonistov, ktorí vládli Južnej Afrike počas desaťročí rasového apartheidu, sú tam dnes prenasledovaní. Ramaphosa podobné obvinenia odmieta, odvoláva sa na to, že prevažná väčšina obetí v krajine s vysokou mierou vrážd sú černosi.
Video, ktorým Trump Ramaphosu prepadol, obsahovalo zábery juhoafrického politika Juliusa Malemu, ako spieva pieseň s názvom „Kill the Boer“, teda „Zabi Búra“ za skandovania jeho podporovateľov.
Genocída bielych farmárov? O čom je najnovší spor Trumpa a Juhoafrickej republiky Čítajte Búr v preklade znamená farmár. Pieseň vznikla v 80. rokoch 20. storočia s cieľom bojovať proti nespravodlivému systému segregácie.
Juhoafrický prezident sa nenechal uniesť emóciami, pričom navrhol, aby sa o tom porozprávali „pokojne“ a poukázal na to, že názory vo videu nie sú vládnou politikou. Uznal, že v Južnej Afrike existuje vysoká kriminalita, ale povedal, že väčšina obetí sú černosi. Trump ho však prerušil so slovami: „Farmári nie sú černosi.“
V miestnosti sa objavili aj zábery, ktoré podľa amerického prezidenta ukazovali v Južnej Afrike niekoľko stoviek hrobov belochov, na čo Ramaphosa povedal, že by rád zistil, kde sa to deje.
„Smrť, smrť, smrť,“ zhrnul Trump po dodatočnej ukážke série novinových článkov, ktoré údajne opisujú udalosti posledných dní v Južnej Afrike.
BBC medzičasom upozornila na omyl amerického prezidenta v prípade miesta, ktoré označil za „pohrebisko“ farmárov. Kríže boli totiž umiestnené pri ceste ako pamätník páru, ktorý zabili na ich farme v auguste 2020. Za ich vraždu odsúdili dve osoby.
Za umiestnením krížov stojí 46-ročný farmár Rob Hoatson. „Nie je to pohrebisko, ale bol to pamätník. Nie je to trvalá pamiatka, ale bola to dočasná pamiatka,“ povedal pre BBC. Hoatson dodal, že nemá problém s použitím videa bez jeho vedomia, ale Trump je známy tým, že „preháňa“ a preto chcel uviesť veci na pravú mieru.
Historické nerovnosti
Stretnutie sa uskutočnilo iba niekoľko dní potom, čo do USA prišlo 59 Afrikáncov, aby prijali Trumpovu ponuku „útočiska“ – americký prezident každému z nich ponúkol štatút utečenca z dôvodu rasovej diskriminácie, ktorú údajne zažívali v Južnej Afrike.
Spracovanie obdobných žiadostí pritom v USA často trvá mesiace, ba dokonca roky, vysvetľuje televízia BBC s tým, že juhoafrickej skupine sa dostalo zrýchleného procesu.
The Guardian pritom upozorňuje, že Južná Afrika je jednou z najnerovnejších spoločností na svete, ale v opačnom garde, keďže belosi tvoria sedem percent populácie, ale vlastnia najmenej polovicu juhoafrickej pôdy. Vzťahy medzi krajinami sú na najnižšom bode od konca apartheidu v roku 1994.
Významný spor vyvolal najmä zákon o vyvlastňovaní pôdy, ktorý juhoafrická vláda podpísala v januári s cieľom napraviť historické nerovnosti spôsobené vládou belochov.
Ramaphosa poprel, že by sa zákon použil na svojvoľné konfiškovanie pôdy vo vlastníctve bielych, ale Trumpa nepresvedčil. Prerozdelenie pôdy pritom sľúbil ešte bývalý juhoafrický prezident Nelson Mandela, ktorý zohral kľúčovú úlohu pri ukončení apartheidu.
Spor však spôsobuje aj žaloba na genocídu, ktorú Južná Afrika podala proti Izraelu za vojnu v Palestíne, čo je téma, ktorá podnietila Trumpove útoky proti juhoafrickej vláde. Ramaphosovi sa podľa denníka The New York Times počas stretnutia podarilo vyhnúť aspoň danej otázke.
CNN konfrontačné stretnutia v Oválnej pracovni opisuje ako nové Hry o život, ale vo svetovej politike.
Na sociálnych sieťach a v juhoafrických médiách sa medzičasom vytvoril konsenzus, že Ramaphosa za daných okolností konal najlepšie, ako mohol, lebo nezvyšoval hlas ani neprejavoval hnev.
Trumpove prepady zahraničných lídrov v Bielom dome sa zároveň stali podľa CNN metaforou pre zahraničnú politiku USA, ktorá je nevyspytateľná, ale tiež zaplavená konšpiračnými teóriami.
Teória o genocíde belochov v Južnej Afrike je už dlho témou krajnej pravice, pričom v posledných rokoch stál za šírením hoaxov Musk aj bývalý americký novinár Tucker Carlson.
Dal si záležať
Mimo kamier Trump a Ramaphosa ďalej rokovali, a to aj za občasnej prítomnosti Muska. Juhoafrický prezident si pritom na stretnutie priviedol vlastného miliardára – juhoafrického magnáta Johana Ruperta, ktorý vlastní napríklad známu značku Cartier. Rupert Trumpovi povedal, že vysoká kriminalita v Juhoafrickej republike postihuje všetky rasy.
Ramaphosa však prišiel do Bieleho domu aj s juhoafrickým ministrom poľnohospodárstva Johnom Steenhuisenom a dvoma najlepšími golfistami Južnej Afriky, Erniem Elsom a Retiefom Goosenom.
Trump zbožňuje golf, čo dokazuje, že si Ramaphosa dal na výbere delegácie záležať. Skupina okrem iného pozostávala z vplyvných belochov.
Po presune z Bieleho domu juhoafrický prezident dodatočne vyhlásil, že návšteva bola z ekonomického hľadiska úspešná, ale odmietol akúkoľvek diskrimináciu Juhoafričanov. Ramaphosa zároveň podľa denníka The New York Times považuje Trumpove odmietnutie povedať, že s istotou vie, že v Južnej Afrike dochádza k genocíde, za víťazstvo. „Myslím si, že má o tom všetkom pochybnosti.“
Stretnutie s americkým prezidentom v Oválnej pracovni bolo v minulosti žiadaným, ale teraz podľa CNN politici pri spomienke na „brutálnu“ inkvizíciu Zelenského prehodnocujú riziká pozvania do Bieleho domu. Nesvoj v Oválnej pracovni vyzeral napríklad aj jordánsky kráľ Abdalláh, na ktorého Trump vo februári tlačil, aby prijal palestínskych utečencov.
Zdá sa, že Ramaphosa sa poučil, keďže reagoval skôr pobavene, dodáva CNN s tým, že štáty globálneho Juhu sa v dôsledku Trumpovho prístupu čoraz častejšie obracajú na Čínu.
