WASHINGTON, BRATISLAVA. Železná kupola pre Ameriku, znie titul prezidentského dekrétu , ktorým Donald Trump nariadil vytvoriť nový systém protivzdušnej obrany pre Spojené štáty.
Systém, ktorý sa v názve zjavne inšpiroval efektívnou izraelskou protivzdušnou obranou, má podľa dekrétu zabezpečiť obranu proti novej generácii hypersonických striel, balistických striel a striel s plochou dráhou letu.
Znamená to nielen nasadenie efektívnych raketových systémov a ich integráciu, ale aj rozšírenie protiraketovej obrany do vesmíru.
Prinášalo by to technologickú výhodu. „V súčasnosti sú takmer všetky americké systémy orientované na ničenie striel v terminálnej fáze, teda keď sa už blížia k cieľu,“ hovorí expert organizácie Globsec Tomáš Nagy.
Spojené štáty podľa neho zatiaľ nemajú žiadny systém, ktorý by dokázal zničiť balistickú strelu vo fáze vzletu, keď je najzraniteľnejšia. To si však takmer nevyhnutne vyžaduje odpáliť obrannú raketu z vesmíru, pretože pozemné či námorné odpaľovacie zariadenie nemusí byť dostatočne blízko k miestu, z ktorého vzlietla nepriateľská raketa.
S umiestnením rakiet do vesmíru ráta aj Trumpov dekrét, ktorý v treťom bode výslovne spomína vývoj a nasadenie protivzdušných rakiet vo vesmíre tak, aby boli schopné zostreliť nepriateľskú raketu vo fáze vzletu.
Militarizácia vesmíru nie je jediným problémom Trumpovej Zlatej kupoly.
Nápad si vyslúžil kritiku pre vysoké náklady s neistými výsledkami. Spojené štáty majú úplne inú zemepisnú polohu, rozlohu a bezpečnostnú situáciu ako Izrael. Vybudovať ekvivalent Železnej kupoly v Spojených štátoch by hrozilo „štátnym bankrotom“, povedal podľa New York Times Sidhrath Kaushal z britského think-tanku RUSI.
V článku sa dočítate:
- ako má fungovať Trumpova Zlatá kupola,
- ako fungujú súčasné americké systémy protivzdušnej obrany,
- proti komu sa USA chcú brániť,
- prečo je militarizácia vesmíru prakticky nevyhnutná,
- v čom spočíva kritika Trumpovho nápadu.
Čína, Rusko, Severná Kórea
Trump už tesne po návrate do Bieleho domu sľuboval, že americká protivzdušná obrana sa dočká akéhosi reštartu, aby bola schopná vzdorovať novej generácii striel.
Britská BBC sa odvoláva na expertov a americkú spravodajskú službu DIA (Defense Intelligence Agency), podľa ktorých vývoj rakiet a striel napreduje a Čína či Rusko vyvíjajú systémy, ktoré majú využiť medzery v americkej obrane.
V utorkovom prejave v Oválnej pracovni Trump vyhlásil, že nový systém má obsahovať prvky umiestnené na zemi, na mori aj vo vesmíre, pričom vo vesmíre nemajú byť len prístroje na detekciu (tie sú tam už dnes), ale aj odpaľovače rakiet.
Zlatá kupola by tak zrejme vyžadovala tisícky satelitov, ktoré by v reálnom čase dokázali odhaliť vzlet balistickej strely, a odpaľovacích zariadení na obežnej dráhe, ktoré by nepriateľské rakety zostreľovali ešte vo fáze vzletu, povedal podľa BBC Shashank Joshi, novinár z magazínu The Economist.
Izrael, ktorý chráni Železná kupola, má pomerne malú rozlohu a jeho prvoradou hrozbou sú rakety, ktoré z blízkej vzdialenosti odpaľujú teroristické organizácie. Také čosi Spojeným štátom nehrozí.
„Izrael má svoj vlastný integrovaný systém protivzdušnej a protiraketovej obrany, ktorý pozostáva z troch vrstiev a Železná kupola je tou najnižšou,“ hovorí Nagy. „Vznikla na to, aby dokázala čeliť hrozbám typickým pre Hamas a Hizballáh, teda zneškodňovať lacné projektily, improvizované strely, možno balistické rakety veľmi krátkeho dosahu a veľmi lacné.“
Za Trumpovými odvolávkami na Železnú kupolu tak vidí viac marketingový motív. Izraelský systém, ktorý vyvinuli spoločnosti Rafael (Izrael) a Raytheon (USA), má vysokú úspešnosť, spomína sa 90 či 95 percent.
Loading
...Desiatky či stovky miliárd?
Druhým problémom Trumpovho nápadu je jeho cena. Prezident v utorok oznámil, že úvodná investícia by bola 25 miliárd dolárov a celkovo by vývoj systému stál až 175 miliárd dolárov.
Rozpočtový výbor amerického Kongresu však podľa BBC odhadol, že skutočné výdavky len na vesmírnu časť programu by za dvadsať rokov mohli dosiahnuť 542 miliárd dolárov.
Trump vyhlásil, že Kanada má záujem byť súčasťou systému, čo v minulosti naznačoval aj vtedajší kanadský minister obrany Bill Blair. Napriek aktuálne poškodeným vzťahom medzi Ottawou a Washingtonom to dáva zmysel, Kanada a USA prevádzkujú spoločné severoamerické veliteľstvo protivzdušnej obrany NORAD.
„Veľmi to pripomína náklady na modernizáciu jadrovej triády, ktoré v roku 2015 mali byť 350 miliárd, potom okolo roku 2020 to už bolo 650 a minulý mesiac už hovorili o 950 miliardách. Tie čísla dokážu neuveriteľne lietať,“ podotýka Nagy.
Jadrovou triádou sa nazývajú tri typy jadrových nosičov – ponorky, interkontinentálne balistické strely a strategické bombardéry.
Čiastočne je to nevyhnutné, prudký technologický pokrok v čase si vynúti dodatočné náklady v prebiehajúcom projekte. „Potenciálne je to čierna diera na peniaze,“ myslí si.
Vytvoriť systém, ktorý by integroval súčasnú americkú protivzdušnú obranu, zlepšil jej vnútornú spoluprácu a zaviedol do nej nové prvky, však podľa odborníka dáva zmysel.
Systém potrebuje jedného pána
„Protivzdušné systémy Američania majú, ale nie je ich dostatok, a nie sú integrované v takej miere, ako by mohli byť,“ myslí si Nagy.
Spojené štáty dokážu použiť raketové systémy ako Patriot, THAAD alebo Aegis, dokážu ich kombinovať s radarmi alebo s lietadlami F-35 na obranu svojho vnútrozemia.
„Ak však hovoríme o strategickej obrane, tá chce spôsobilosti na vyššej úrovni, a tam zatiaľ nie sú až tak pokročilí, ako by mali byť,“ hovorí Nagy.
Dôležité podľa Nagya je, že v Trumpovom systéme dostane integrovaná protivzdušná obrana jedného veliteľa, protivzdušná obrana je dnes do istej miery rozdrobená. „Patriot a THAAD patria pod US Army, Aegis pod US Navy. Vesmírnu zložku rieši agentúra Missile Defense Agency. Chce to jedného pána, ktorý ten projekt povedie do budúcnosti.“
Na vývoj Zlatej kupoly by mal dohliadať generál amerických vesmírnych síl Michael Guetlein.
Čakajú, kým priletí strela
Slabinou súčasných systémov protivzdušnej obrany podľa Nagya je, že väčšina z nich zasahuje prilietajúcu strelu, až keď sa tá z vrcholu balistickej trajektórie (ten je vo vesmíre) rúti na cieľ.
Výnimkou je systém Ground Based Midcourse Defense, ktorý zasiahne raketu v prechodnej fáze, keď už raketový motor nehorí, ale strela je ešte vo vesmíre.
Balistická strela je však najzraniteľnejšia počas vzletu. Vtedy nedokáže manévrovať, pohybuje sa pomerne pomaly po stabilnej trajektórii a má najvýraznejšiu infračervenú stopu. „Dokonca ani hypersonické strely vo fáze vzletu nedokážu manévrovať,“ tvrdí Nagy.
Zasiahnuť čínsku, ruskú či severokórejskú strelu vo fáze vzletu strelou zo zeme by bolo veľmi zložité.
Práve túto možnosť majú obslúžiť satelity, ktoré dokážu zistiť infračervenú stopu štartujúcej rakety a z vesmíru ju zničiť.
Zbrane vo vesmíre budú
Americký systém, ako ho načrtol Trumpov dekrét, tak nevyhnutne znamená rozmiestňovanie zbraní vo vesmíre, čo má svoje technologické aj politické úskalia.
Fakt, že na jeho čele má stáť generál vesmírnych síl, podľa Nagya naznačuje, že Biely dom chce aj vo výdavkoch dať prednosť vesmírnej zložke Zlatej kupoly.
Ak by Američania do vesmíru umiestňovali infraštruktúru na zisťovanie balistických striel a prenos dát, za kontroverzné to nepovažuje. „Spoliehať sa na pozemné radary, aby identifikovali napríklad hypersonické hrozby, asi nie je technologicky veľmi múdre,“ hovorí Nagy.
Kritici systému spochybňujú najmä odpaľovače rakiet vo vesmíre.
Raketa odpálená z obežnej dráhy môže balistickú strelu neutralizovať rôzne – od kinetického (priameho) zásahu cez použitie lasera až po mikrovlnné žiarenie, ktoré síce strelu fyzicky nezničí, ale môže zničiť elektroniku, ktorá ju naviguje na cieľ.
Z odborného hľadiska je podľa Nagya prospešné preskúmať, či je vôbec možné mať vo vesmíre protivzdušné strely, ktoré by dokázali zničiť balistickú strelu vo fáze vzletu.
Zástancovia systému hovoria, že nastal čas, aby ho Amerika začala budovať. Američania sú podľa Nagya už dnes presvedčení, že militarizácia vesmíru je nevyhnutná. Ak v ňom ako prví neumiestnia ničivú silu oni, urobí to Čína – a USA budú musieť reagovať.
„Čína buduje jadrový arzenál veľmi robustným spôsobom a tým automaticky buduje aj balistické strely,“ tvrdí Nagy.
Americké tajné služby rátajú s tým, že do roku 2035 môžu mať Čína a Rusko spolu až päťtisíc striel dlhého doletu, ktoré dokážu ohroziť americké vnútrozemie. „Američania sa boja, že v nejakom momente bude konflikt, a Čína dokáže zastrašovať Spojené štáty tým, že im bude hroziť síce nie nukleárnym, ale silným strategickým útokom.“
Stihnú to?
Donald Trump pri oznámení o vývoji Zlatej kupoly svojim typicky velikášskym štýlom oznámil, že systém chce mať hotový do konca svojho volebného obdobia, čo by znamenalo zhruba tri roky času.
Server The War Zone poznamenal, že Zlatá kupola bude obrovským projektom s množstvom technologických aj hospodárskych rizík. Na jednej strane nemá byť viazaná na jedného dodávateľa, no čas na vývoj všetkých systémov a ich priebežné zlepšovanie, len aby dokázali fungovať aspoň na základnej úrovni, bude dlhý.
Podobne môže nastať problém, ak po vysokej úvodnej investícii bude systém vyžadovať ďalšie peniaze.
Vznik veľkého protiraketového dáždnika bude zároveň podľa TWZ motivovať ostatné mocnosti, aby sa ho naučili obchádzať. Jednou z metód bude mať obrovské množstvá striel, ktoré by pri odpálení v rovnakom čase systém zahltili natoľko, že niekoľko z nich by ním preniklo.
Znamenalo by to, že Zlatá kupola by spustila éru mohutného raketového zbrojenia, a vyrábať veľké množstvá jestvujúcich typov rakiet by vo finále bolo lacnejšie, ako budovať nový komplexný systém odstrašenia.
„Som v tejto brandži už 34 rokov a ešte som nevidel úvodný odhad, ktorý by bol príliš vysoký,“ cituje TWZ amerického generála vesmírnych síl Chancea Saltzmana.
Cenu vývoja Železnej kupoly odhaduje až na pol bilióna dolárov. „Cítim v slepom čreve, že to bude potrebovať viac peňazí,“ povedal.
