BRUSEL. Vekový limit ako na pitie alkoholu alebo fajčenie? Už v júni by sa mali ministri digitalizácie členských krajín Európskej únie stretnúť, aby prediskutovali návrh na nové pravidlá pre používanie sociálnych sietí deťmi.
Magazín Politico získal dokument, podľa ktorého by nové pravidlá mohli znamenať zavedenie "digitálnej dospelosti", teda vekovej hranice, pod ktorou by deti potrebovali súhlas rodičov na používanie sociálnych sietí.
Medzi nimi bruselský magazín menuje TikTok, Instagram či Snapchat.
Návrh predostrelo Grécko, no už získal podporu Francúzska a Španielska. "Ochrana našich detí v digitálnom priestore bude kľúčovou prioritou nadchádzajúceho dánskeho predsedníctva v EÚ," cituje magazín dánsku ministerku digitalizácie Caroline Stage Olsenovú.
Dánska premiérka Mette Frederiksen už v minulosti podporila nastavenie vekového limitu 15 rokov.
"Dnes si dokážete vytvoriť profil už keď máte trinásť rokov. Ale keď máte trinásť rokov, ste stále dieťa. A už sme videli, že na sociálnych médiách striehne na deti priveľké riziko," vyhlásila pred rokom.
V článku sa dočítate:
- Čo vieme o možných vekových obmedzeniach na sociálne médiá,
- čo o rizikách digitálneho sveta hovoria experti,
- ktoré krajiny už vekové obmedzenia zaviedli.
Limity na vek aj na autoplay
Ak by Európska únia skutočne pristúpila k novým normám, na mobilných zariadeniach by pribudla rodičovská kontrola, overovanie veku, či prvky, ktoré by obmedzili "presvedčovacie prvky".
Myslí sa tým napríklad funkcia autoplay, ktorá po prehratí videa automaticky spustí ďalšie, aby udržala pozornosť diváka či pop-upy, teda automaticky sa otvárajúce okienka.
Index digitálnej dospelosti
- Digitálna gramotnosť: Technické znalosti na bezpečné a efektívne používanie mobilných zariadení .
- Povedomie o rizikách: Zvládanie rizík spojených s mobilnými zariadeniami a internetom.
- Individuálny rast: Schopnosť používať mobilné zariadenia a digitálny obsah na učenie sa a osobný rast.
- Rešpekt k iným: Správať sa slušne pri kontakte s inými a pri zdieľaní obsahu na internete.
- Digitálne občianstvo: Používanie mobilných zariadení a digitálneho kontextu na prospech spoločnosti a dôležitých vecí.
- Hľadanie pomoci: Schopnosť vyhľadať pomoc pri problémoch.
- Autonómia v digitálnom kontexte: Schopnosť vybrať si, v akom digitálnom prostredí sa pohybujeme a nájsť obsah, ktorý sa nám páči alebo nás zaujíma.
- Samostatnosť pri voľbe: Používanie mobilných zariadení na základe voľby, nie z pocitu nutnosti alebo nutkania.
- Regulácia agresívnych impulzov: Schopnosť mať pod kontrolou vlastné správanie a reakcie na negatívne zážitky v online svete.
- Regulácia negatívnych impulzov: Schopnosť ovládať negatívne pocity z frustrácie v digitálnom svete. (Zdroj: The Conversation; Konstantina Valogianni/Aqib Siddiqui.
Overovať vek by sa pritom podľa citovaného dokumentu mal už priamo v zariadení, nie v jednotlivých aplikáciách.
Politico odhaduje, že technologické spoločnosti ako Apple alebo Google s tým zrejme nebudú súhlasiť.
Slovenské ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie na zaslané otázky o slovenskom postoji k návrhu nereagovalo.
Čo je digitálna dospelosť
Digitálna dospelosť nemusí nevyhnutne znamenať dosiahnutie istého veku.
Digitálne technológie majú na deti celý rad efektov, ktoré sú aj pozitívne - deti sa dokážu naučiť pochopiť matematické koncepty alebo cudzie jazyky oveľa skôr ako staršie generácie, upozornili v marcovom texte na webe The Conversation akademici Konstantina Valogianni a Aqib Siddiqui.
V tej istej vete však menujú aj negatívne následky - zvýšený výskyt depresie, nutkavú potrebu sledovať sociálne médiá, kyberšikanovanie alebo hrozby od cudzích ľudí na internete.
Súčasťou výskumu dvojice autorov je preto aj tabuľka, na základe ktorej sa dá vyhodnotiť digitálna dospelosť človeka.
Na základe vytýčených parametrov autori potom vyhodnotili dáta 1440 respondentov z Rakúska, Dánska, Nemecka a Grécka.
Deti rozdelili do troch skupín s nízkou, strednou alebo vysokou digitálnou dospelosťou.
Tabuľka má pomôcť rodičom či učiteľom odhadnúť digitálnu dospelosť dieťaťa.
Zmeny zvažuje aj Británia
O zavedení "večierky" na sociálne médiá, osobitne na TikTok a Instagram podľa denníka The Independent uvažuje aj britský minister pre technológie Peter Kyle.
Vyhlásil, že sa pozorne pozerá na nápad TikToku zaviesť pre užívateľov pod 16 rokov funkciu "Wind Down", ktorá im po desiatej večer namiesto neprestajného prúdu videí pustí "upokojujúcu hudbu".
Výskum Britskej inštitúcie pre štandardy, ktorý cituje denník The Guardian, medzitým na britskej populácii zistil, že takmer 70 percent oslovených ľudí od 16 do 21 rokov sa po čase strávenom na sociálnych médiách cíti horšie.
Polovica by podporila zavedenie istej formy digitálnej večierky a 46 percent percent oslovených odpovedalo, že by mladosť radšej prežili vo svete bez internetu. Okrem toho 42 percent respondentov priznalo, že svojim rodičom alebo vychovávateľom klamú o tom, čo robia na internete.
Amerike sa regulácie nepáčia
Regulácie sociálnych sietí sú jedným zo sporných bodov medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou, a stali sa žetónom aj v obchodnej vojny, ktorú uvalením ciel rozpútal Donald Trump.
Americký denník Wall Street Journal v polovici mája informoval o komunikácii medzi americkým ministerstvom zahraničia a americkými veľvyslanectvami v Európe, v ktorej svojich zamestnancov žiada, aby našli "príklady vládneho obmedzovania slobody slova", píše denník, ktorý sa dostal k písomným správam.
Washingtonu prekáža najmä európska norma DSA (Digital services act), ktorá reguluje fungovanie internetových spoločností, z ktorých najväčšie ako Meta (Facebook, Instagram), Alphabet (Google, Youtube), Apple či Amazon sú americké. Majiteľ sociálnej siete X Elon Musk je priamo členom prezidentskej administratívy.
Medzi online rizikami je podľa DSA aj šírenie dezinformácií a zasahovanie do volieb.
Trumpov kabinet tak spojil boj za záujmy amerických spoločností s agendou slobody slova a v komunikácii, ktorú cituje WSJ, píše, že Spojené štáty sú "odhodlané zastaviť globálny cenzorsko-priemyselný komplex".
Americké úsilie sa nesie v duchu prejavu viceprezidenta J. D. Vanca na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.
Európu v ňom obvinil z cenzúry a ako príklad spomenul rumunské prezidentské voľby, ktorých prvý výsledok tamojší ústavný súd sporne zrušil, lebo úrady rozkryli rozsiahlu ruskú kampaň na podporu jedného z kandidátov.