BUKUREŠŤ. Zvolený rumunský prezident Nicušor Dan považuje za ideálny variant, ak by novú rumunskú vládu vytvorili Sociálnodemokratická strana (PSD), Národnoliberálna strana (PNL), strana Zachráňte Rumunsko (USR) a strana obhajujúca v parlamente záujmy maďarskej menšiny (UDMR).
Takáto koalícia stredopravicových a stredoľavicových parlamentných strán by mohla byť stabilná, uviedol Dan a dodal, že v tejto veci už začal konzultácie, informovala agentúra Agerpres, píše TASR.
V rozhovore v televízii B1 Dan dodal, že ako o premiérovi uvažuje o Iliem Bolojanovi, ktorý je momentálne dočasným prezidentom. Dan súčasne pripustil, že Bolojanova nominácia nie je istá, pretože existuje „mnoho subjektov, každý so svojimi ašpiráciami, so svojimi návrhmi“ na túto pozíciu.
Krajne pravicový favorit v Rumunsku nečakane pohorel. Prehru nakoniec priznal Čítajte Zvolený prezident predpokladá, že z ekonomického hľadiska bude pre Rumunsko nasledovať ťažké obdobie „aspoň niekoľkých mesiacov“, pretože Rumunsko „tri roky vyhadzuje peniaze“ a teraz „je potrebné túto situáciu napraviť“.
Problémy, ktoré je v Rumunsku potrebné riešiť prioritne, sú podľa Dana rozpočtový deficit, „komplikovaný“ geopolitický kontext a formovanie vlády. Okrem toho sa Rumunsko podľa Dana musí zosúladiť s európskymi štátmi vo všetkých bezpečnostných otázkach vrátane programu prezbrojovania.
Dan uviedol, že by chcel byť prezidentom, ktorý bude - spolu s premiérom - niesť zodpovednosť za škrtanie financií a za to, ako sa tento problém vyrieši.
Sľúbil, že ako prezident bude podporovať „reformu“ rumunského štátu, aby slúžil potrebám občanov, nie „rôznym záujmovým skupinám“.
Nezávislý kandidát Dan získal v nedeľnom druhom kole prezidentských volieb 53,60 percenta hlasov, jeho súpera Georgea Simiona, kandidáta nacionalistickej Aliancie za zjednotenie Rumunov (AUR), volilo 46,40 percenta voličov.
Rumunsko má za sebou turbulentných šesť mesiacov - počnúc rozhodnutím súdu zrušiť posledné prezidentské voľby z dôvodu podozrenia z ruského zasahovania a následne aj zbaviť ich víťaza Calina Georgesca, označovaného ako krajne pravicového, možnosti opätovne kandidovať.
Aj niektorí z najzarytejších odporcov Georgesca boli pritom nespokojní s tým, že prezidentské voľby boli „zrušené“ týmto spôsobom.
