VARŠAVA, BRATISLAVA. Pre poľskú vládnu koalíciu na čele s Donaldom Tuskom sú to kľúčové prezidentské voľby. Dostať do prezidentského paláca primátora Varšavy Rafała Trzaskowského by znamenalo, že Tusk môže ľahšie presadiť sľubované reformy súdnictva či médií, za ktoré Poľsko čelilo kritike z Bruselu.
Nedeľné prvé kolo volieb však ukazuje, že pomerne jasného favorita čaká zložitá cesta k tomu, aby o dva týždne volebný súboj vyhral.
Trzaskowského náskok pred kandidátom konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Karolom Nawrockým je len minimálny – 31,3 percenta proti 29,5 percenta hlasov.
Navyše prvé kolo volieb ukázalo, že v Poľsku sa tvorí tretí politický prúd, a krajná pravica začína dosahovať podobnú podporu ako dve hlavné politické sily v krajine – PiS a Tuskova Občianska platforma.
Práve od krajne pravicových kandidátov môže závisieť aj to, či má Trzaskowski šancu 1. júna zvíťaziť. Otázne je, komu z týchto dvoch kandidátov dajú vyše štyri milióny ich voličov hlas v druhom kole.
V článku sa dočítate:
- kto sú kandidáti krajnej pravice, ktorí skončili na 3. a 4. mieste,
- akých voličov dokázal osloviť Mentzen,
- ako môžu voličov osloviť kandidáti hlavných strán.
Radikáli narástli
Už roky sa v Poľsku hovorí v prípade prezidentských volieb o „duopole“ – do druhého kola za posledných dvadsať rokov vždy postúpili kandidáti hlavných politických blokov – konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť a liberálnejšej a centristickej Občianskej platformy.
Ešte nikdy však podpora „duopolu“ nebola v prvom kole taká nízka – hlasovalo za nich necelých 60 percent Poliakov. Až 21 percent poľských voličov si vybralo jedného z dvoch kandidátov pochádzajúcich z nesúrodej strany Konfederacja.
Kým pred piatimi rokmi získal jej líder Krzysztof Bosak v prvom kole 6,8 percenta, v nedeľu mal druhý líder strany Sławomir Mentzen už podporu 14,8 percenta voličov. V roku 2019 povedal, že ich voliči nechcú „Židov, homosexuálov, potraty, dane a Európsku úniu“, a preto za nich budú hlasovať.
K tomuto výroku sa vtedy hlásil aj ďalší člen Konfederacje Grzegorz Braun, ktorého už zo strany vylúčili, a ktorý prekvapivo skončil na štvrtom mieste.
Braun je otvorene antisemitský poslanec, ktorý hovorí o židovskom sprisahaní, počas osláv Chanuky uhasil na chodbe parlamentu židovský svietnik a len pár dní pred voľbami spálil európsku vlajku.
Mentzenovi sa darí osloviť najmä mladých Poliakov – vo vekovej skupine 18 až 29 rokov zvíťazil so ziskom 34,8 percenta. Na mítingoch pravidelne kritizoval ľavicu, Európsku úniu, pomoc Ukrajine a sľuboval voličom nižšie dane či menej byrokracie. Uškodili mu len návrhy na spoplatnenie vysokých škôl či úplný zákaz interrupcií.
Denník Rzeczpospolita tvrdí, že Trzaskowski a Nawrocki odignorovali mladých voličov, a teraz o ich hlasy musia bojovať. „Mladí voliči chceli vláde ukázať červenú kartu. Vysoká účasť bola výsledkom ich hnevu. Z nej profitovali tí, ktorí do svojich volebných posolstiev zahrnuli mladých ľudí,“ píše denník.
Poľsko prekvapil tesný výsledok. Prečo favorit vlády nemusí vyhrať prezidentské voľby? Čítajte Osloviť nacionalistov bude problém
Pred Trzaskowským aj Nawrockým teraz stojí zložitá úloha presvedčiť mladých, aby odovzdali hlasy im, alebo aspoň nešli hlasovať za ich súpera.
„Musíme hovoriť so všetkými, najdôležitejšie sú argumenty. Som rád, že k volebným urnám prišlo veľa mladých ľudí, ale je veľkou výzvou presvedčiť ich, aby ma volili,“ povedal podľa agentúry Reuters po prvom kole Trzaskowski.
Je v zložitejšej pozícii – voličov Mentzena a Brauna je asi 4,2 milióna, zatiaľčo kandidáti blízki vláde či ľavici získali len okolo milióna hlasov.
Trzaskowski preto už v pondelok apeloval na ľavicovejších voličov s témami ako liberalizácia interrupčných zákonov či zrušenie Kostolného fondu, ktorý zo štátnych peňazí financuje napríklad opravy kostolov.
Nawrocki zase podľa denníka Gazeta Wyborcza začal kampaň odmietaním prijatia eura a migračného paktu, aby zlákal voličov Konfederacje. Tí majú prirodzene bližšie k PiS, no často ich hnevá jej sociálna politika.
Rovnakých voličov však potrebuje aj kandidát vládnej strany a získať ich chce heslami o hospodárskom liberalizme a odmietaním širokých sociálnych dávok, ktoré presadila v minulých rokoch vláda Práva a spravodlivosti.
Trzaskowski navyše musí vedieť balansovať medzi tým, aby nenahneval ľavicu, no zlákal aj umiernených voličov Mentzena.
Viacerí komentátori už kritizujú to, že Trzaskowski sa snažil zapôsobiť na niektorých voličov slovami o nebezpečných imigrantoch či obmedzení sociálnych dávok pre ukrajinských utečencov.
V minulosti sa to už mnohým politikom vypomstilo, upozorňuje politológ z varšavskej univerzity SWPS Ben Stanley.
„Zdá sa, že budeme musieť pridať Rafała Trzaskowského na predlžujúci sa zoznam centristických politikov, ktorí tvrdo zistili, že keď sa snažíte konkurovať radikálnej pravici v jej otázkach, niekto z toho profituje, a nie ste to vy,“ povedal.
