Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Noc z 8. mája sa Saname Bašírovej vracia ako spleť nesúrodých obrazov: rodina natlačená v troch autách, tmavá cesta a ohlušujúca delostrelecká paľba.
„Pripadalo mi to ako súdna noc,“ povedala 20-ročná Bašírová, ktorá sa na zadnom sedadle tiesnila so svojím malým bratrancom, štvorročným Muheebom, tetou a matkou Nargis Begumovou.
Bašírová si presne nepamätá, ako šrapnel zasiahol strechu auta, ale nemôže zabudnúť na výkrik svojej tety ani na horúcu krv, ktorá sa valila z matkinho krku. Begumová zomrela, kým stihli prísť do nemocnice.
V článku sa dočítate:
- koľko ľudí zahynulo počas štyroch dní bojov,
- ako odškodňujú obete,
- čo sľúbila indická vláda Kašmírčanom.
Narušenie relatívneho pokoja
Počas štyroch dní bojov medzi Indiou a Pakistanom zahynulo na Indiou spravovanom území Džammú a Kašmír najmenej 27 ľudí vrátane 11-ročných dvojčiat. Viac ako 50 osôb bolo zranených.
Náhle násilnosti boli najhoršími udalosťami v tomto spornom regióne za posledné desaťročia, ale podobne ako v predchádzajúcich kolách konfliktu si aj teraz najväčšiu daň odniesli civilisti.
Po niekoľkých dňoch krehkého prímeria navštívil denník The Washington Post dediny vzdialené menej ako 15 kilometrov od kontrolnej línie - de facto hranice, ktorá sa tiahne cez hory a rieky a rozdeľuje Kašmír na dve časti.
India navrhla medzinárodnú kontrolu pakistanského jadrového arzenálu Čítajte Roky relatívneho pokoja narušil aprílový útok, počas ktorého militanti zastrelili 26 civilistov v blízkosti obľúbeného turistického mesta Pahalgam v Indiou spravovanom Kašmíre. Naí Dillí uviedlo, že útok bol spojený s Pakistanom, ktorý dlhodobo obviňuje z podpory násilných separatistov. Islamabad poprel akékoľvek zapojenie. Región zatajil dych.
Odveta Indie prišla 7. mája, keď podnikla najhlbšie útoky na území Pakistanu za viac ako polstoročie a zabila najmenej 26 ľudí. Počas nasledujúcich troch nocí sa susedia s jadrovými zbraňami čoraz viac približovali k vojne - vymieňali si údery na vojenské objekty a posielali na svoje mestá vlny bezpilotných lietadiel. Po prímerí, ktoré 10. mája sprostredkovali Spojené štáty, obe krajiny vyzdvihovali svoje vojenské úspechy a bagatelizovali straty.
Pozdĺž kontrolnej línie, kde rodiny už dlho žijú v tieni konfliktu, bolo pakistanské ostreľovanie intenzívnejšie a nevyberanejšie, než si ktokoľvek pamätá. Podobné správy boli aj v Pakistanom spravovanom Kašmíre, kde indická paľba zabila najmenej 16 ľudí.
Pomalý byrokratický proces
V Uri a okolí bolo poškodených viac ako 450 domov alebo obchodov a najmenej tretina obyvateľov utiekla zo svojich domovov. Po uzavretí prímeria sa ľudia vracali naspäť, aby našli len čriepky zo svojich predchádzajúcich životov.
Hoci indická armáda minulý týždeň uviedla, že sa s Pakistanom dohodla na predĺžení prímeria, obyvatelia zostávajú v napätí.
V Beguminom dome v dedinke Rajarwani boli jej blízki stále v šoku. „Keby vláda postavila bunkre alebo nám ráno povedala, aby sme sa evakuovali, bola by dnes s nami,“ povedal jej 27-ročný syn Saqib Bašír Chán.
Jadrová vojna Indie s Pakistanom by spôsobila hlad na celom svete Čítajte Osemčlenná rodina bola vždy chudobná. Begumová zarábala 12 dolárov mesačne prípravou jedál v škole, jej manžel je pomocný robotník bez stálej práce. Begumovej príbuzní následne dostali od miestnej vlády sedemtisíc dolárov ako odškodné za jej smrť, ale podľa ich slov už nikdy ich život nebude úplný.
„Vláda ignoruje chudobných, keď sú nažive,“ povedala jej švagriná Hafiza Begumová. „Teraz, keď je mŕtva, nám dávajú peniaze, ale načo nám je teraz nejaké bohatstvo?“
V neďalekej dedine Bandi čaká Mohammed Anwar Šejk na pomoc.
„Aj v minulosti sa strieľalo, ale nezvyklo sa to dotýkať našich domov,“ povedal 40-ročný Šejk, ktorého skromný trojizbový dom sa nachádza v blízkosti indického vojenského tábora. Jeho hlavnou izbou sa prehnala strela, ktorá rozbila okná, rozdelila televízor na dve polovice a zanechala hlboké trhliny na žltej stene. Zošit, ktorý jeho syn používal na domáce úlohy z angličtiny, bol roztrhaný na kusy.
Pred troma dňami ho podľa jeho slov navštívili indickí vojaci, aby pozbierali úlomky granátov, a ubezpečili ho, že mu škodu nahradia.
Keď sa začali boje, poslal svoju ženu a šesť detí do hodinu a pol vzdialeného evakuačného tábora. Každú noc sa spolu s niekoľkými zvyšnými susedmi tiesnil v provizórnom bunkri, ktorý im poskytoval len čiastočnú ochranu.
India a Pakistan: Kam smerujú útoky a kam môže konflikt prerásť? Čítajte Spomína si, že 9. mája pred svitaním sa paľba zintenzívnila. Keď projektil zasiahol jeho dom, bolo to podľa jeho slov ako zemetrasenie. „Len som sa modlil k Bohu,“ povedal. Rodina prišla okrem iného o kŕdeľ holubov a niekoľko sliepok, ktoré spoločne s láskou chovali.
V celej oblasti boli rozmiestnení policajti a civilní zamestnanci, aby posúdili škody a odškodnili civilistov. Miestni obyvatelia však uviedli, že sa snažia uspokojiť svoje základné potreby a nechápu, prečo zostali takí zraniteľní.
Predstaviteľ miestnej samosprávy, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity zo strachu pred neželanou kontrolou, povedal, že budovanie bunkrov by malo byť teraz prioritou, ale priznal, že byrokratický proces je pomalý. A nikto nevie, ako dlho pokoj vydrží.
Úloha svetových mocností
Ďalej od Šejkovho domu, schovaná v bujnom podhorí pri úzkom potoku, sa nachádza dedina Lagama.
Na pozemku 63-ročného Mohammeda Šafiho Pathana ešte stále rastú orechy a hrušky, ale dom jeho rodiny je teraz neobývateľný. Tento vojak vo výslužbe utiekol s manželkou, synom a tromi vnúčatami v noci 9. mája, keď sa údolím ozývali výbuchy. Na druhý deň skoro ráno mu zavolala polícia, aby mu oznámila, že jeho dom bol zasiahnutý.
Vrátil sa na miesto skazy: šrapnely prerazili plechovú strechu, dopadli na schodisko a vytrhli zo zeme veľký kus betónu. Plastové sudy s ryžou boli pokryté sivým popolom. Zápach výbušnín bolo stále cítiť.
„Ani jeden predmet sa nedá zachrániť,“ povedal Pathan a prešiel cez rozhádzané prikrývky, hračky, oblečenie či lyžice.
Život na hraniciach nikdy nie je jednoduchý. Chudoba je veľmi rozšírená a riziko konfliktu je vždy blízko. Civilisti sa denne stretávajú so silnou prítomnosťou indickej armády a častými kontrolnými stanovišťami. Pravidelne cez ne prechádzajú ozbrojené konvoje.
Najnovšie boje opäť potvrdili, že „Kašmír je ohniskom napätia a môže dotlačiť celú južnú Áziu k veľkej vojne“, povedal Šejk Šowkat Husajn, politický analytik pôsobiaci v Šrínagare, mocenskom sídle v Indiou spravovanej časti územia.
Podľa Husajna najviac trpia Kašmírčania, ktorí sú uväznení v situácii, ktorú nemôžu ovplyvniť. „Teraz je úlohou veľkých svetových mocností, aby pomohli natrvalo zmierniť napätie,“ povedal.
Mal byť Švajčiarskom Indie. V Kašmíre útočili na turistov počas Vanceovej návštevy Čítajte V Šrínagare sú nové kaviarne a hotely, ktoré sú súčasťou dlhoročného úsilia Naí Dillí oživiť miestny turistický priemysel. Bezprecedentné útoky bezpilotných lietadiel z Pakistanu však mesto poznačili.
Ešte donedávna lodníci po večeroch sedeli, klebetili alebo lovili ryby na brehu jazera Dal, ktoré lemujú impozantné vrcholy hôr. Dnes tam nik nie je - niet totiž nikoho, kto by od nich chcel plavbu - turisti po útoku v Pahalgame zmizli.
Na centrálnom námestí Lal Čowk sa 21-ročná Muskan, ktorá vystupuje pod jedným menom, fotografovala so svojím bratom. Útok militantov podľa nej Kašmírčanov zabolel, ale trápili ich aj následné zásahy indickej bezpečnosti a správy o útokoch na kašmírskych študentov v Indii.
„Nemali by sme sa báť,“ povedala. „Ani my, ani turisti.“
V meste Uri, ktoré bolo ešte pred niekoľkými dňami mestom duchov, sa do ulíc postupne vrátili predavači, ktorí predávali vajíčka, šatky a plastový tovar. Na vládnom úrade sa stavia bunker. Niektoré miesta však zostávajú neprístupné.
Na kontrolnom stanovišti indickí vojaci bránili reportérom The Post v ceste do dediny Salamabad, ktorá údajne utrpela veľké škody.
„Posledný konflikt všetko zmenil,“ povedal Pathan, vojak vo výslužbe. „Nemôžeme ani žiť, ani zomrieť v pokoji.“
