BUDAPEŠŤ, BRATISLAVA. Pred dvoma mesiacmi sa maďarský premiér Viktor Orbán postavil pred budovu národného múzea a na výročie protihabsburského povstania obvinil kritické médiá, neziskové organizácie, sudcov a opozičných politikov z korupcie a zo získavania financií zo zahraničia. „Začína sa veľké veľkonočné upratovanie: ploštice prežili zimu,“ odkázal svojim kritikom.
Najnovší zákon, ktorý predložil tento týždeň do parlamentu člen Orbánovej strany Fidesz, môže byť práve nástrojom na úplné potlačenie vládnej kritiky v maďarskej spoločnosti. Zákon „o transparentnosti vo verejnom živote“ môže zásadne skomplikovať existenciu hocijakej mimovládnej organizácii či médiu, ktoré získajú financie zo zahraničia – napríklad aj z grantov či eurofondov.
„Jeho jasným cieľom je udusiť zvyšky kritickej občianskej spoločnosti v Maďarsku a zastrašiť nezávislé médiá pred veľmi vypätými voľbami v roku 2026,“ konštatuje pre EU Observer Daniel Hegedüs z organizácie German Marshal Fund of the United States.
Orbánov Fidesz totiž od januára nevedie prvýkrát po rokoch takmer v žiadnom prieskume – predbehlo ho hnutie Tisza jeho rivala Pétra Magyara.
V článku sa dočítate:
- koho sa zákon môže dotknúť,
- ako sa organizácie či médiá môžu dostať na špeciálny zoznam,
- prečo ich štát môže zakázať a vziať im majetky,
- ako vnímajú návrh mimovládky a novinári.
Špeciálny zoznam
Maďarská vláda už v decembri 2023 zriadila Úrad na ochranu suverenity, ktorý môže vyšetrovať akúkoľvek organizáciu či jednotlivcov, ktorí dostali financie zo zahraničia.
Úrad s veľmi vágnymi právomocami už vyšetroval napríklad organizáciu Transparency International, ktorá informuje o korupcii Orbánovej vlády, nezávislý investigatívny web Átlátszó či malú environmentálnu mimovládku, ktorá upozorňuje na ekologické dosahy továrne na batérie.
Nový zákon má byť nástrojom práve proti týmto organizáciám a médiám, pričom podľa Hegedüsa ide výrazne ďalej ako nedávno schválený slovenský zákon o mimovládkach, či dokonca ďalej ako ruský zákon o zahraničných agentoch.
