BRATISLAVA. Ak by Slovensko napadol nejaký iný štát, na jeho obranu by sa postavila menej ako polovica obyvateľov. Zatiaľ čo v susednom Poľsku by sa na obranu vlasti postavilo 84 percent ľudí, na Slovensku je to len 49 percent respondentov.
Vyplýva to z prieskumu Globsec Trends, ktorý skúma názory obyvateľov v deviatich krajinách strednej a východnej Európy.
Paradoxne zatiaľ čo na Slovensku je ochota brániť vlasť najnižšia v regióne, Slováci súhlasia so zvyšovaním výdavkov na obranu a sú aj za dobrovoľnú vojenskú službu. Viac ako 60 percent tiež súhlasí s tým, že Slovensko by malo pomôcť v prípade, že by bol napadnutý iný členský štát NATO.
Prieskum tiež ukazuje, že Rusko je s postupom rokov čoraz prijateľnejší partner a že naprieč celým regiónom upadá jasná vojenská podpora Ukrajiny. Slovensko však aj v tomto prípade skôr vytŕča.
Pozrite si osem grafov, ktoré vyplývajú z prieskumu organizácie Globsec. Prieskum vznikal v Bulharsku, Rumunsku, Česku, Estónsku, Litve, Lotyšsku, Poľsku, Maďarsku a na Slovensku v mesiacoch február a marec na reprezentatívnej vzorke 1000 obyvateľov za každú krajinu.
Čo ukázal prieskum Globsec Trends
- Väčšina by Slovensko nebránila
- Do obrany treba investovať viac
- V NATO chcú zostať Maďari aj Rumuni
- Únia má podporu napriek kritike
- Ukrajina má prísť o územie, s útokmi na Rusko súhlasí polovica
- V Únii by nás Ukrajina chránila
- Partneri sú Nemci, no aj Rusi
- Americká hrozba na Slovensku
1. Väčšina by Slovensko nebránila
V ôsmich z deviatich sledovaných krajín je väčšina ľudí ochotná bojovať za svoju vlasť. Slovensko je však výnimkou a len 49 percent by išlo krajinu v prípade napadnutia cudzou mocnosťou obraňovať.
Dôvera v ozbrojené sily je pritom na Slovensku na úrovni 67 percent.
2. Väčšina schvaľuje viac peňazí na obranu
Nielen americký prezident Donald Trump, ale aj americký minister obrany Pete Hegseth viackrát zopakovali, že členské štáty NATO by mali zvýšiť výdavky na obranu aspoň na 5 percent ich HDP. Ešte donedávna pritom väčšina krajín nespĺňala ani vyžadovaný dvojpercentný limit.
Zmenilo sa to však ruskou inváziou na Ukrajinu. Viac ako tri percentá dáva na obranu aktuálne päť členských štátov - Grécko, Lotyšsko, Spojené štáty, Estónsko a Poľsko.
Tlak na zvyšovanie obranných rozpočtov však bude aj zo strany USA narastať. Väčšina oslovených obyvateľov s tým súhlasí.
V šiestich z deviatich skúmaných krajín tiež viac ako 80 percent respondentov tvrdí, že ich krajina by mala robiť viac v možnostiach poskytnúť dobrovoľnú vojenskú službu pre svojich obyvateľov, na Slovensku je to 68 percent.
3. V NATO chcú zostať Maďari aj Rumuni
Napriek kritike investícií do obrany od viacerých politikov je podpora členstva v Severoatlantickej aliancii stabilne vysoká naprieč celým regiónom - 82 percent respondentov v deviatich krajinách by v NATO zostalo.
Až 74 percent opýtaných v regióne tiež verí, že členstvo v NATO znižuje riziko napadnutia cudzou krajinou. Slovensko je v tejto otázke na konci rebríčka tesne pred Bulharskom, odstrašovací charakter Aliancie vníma 65 percent opýtaných Slovákov.
Kolektívnu obranu podporuje tiež väčšina ľudí v regióne - paradoxne aj na Slovensku, kde 60 percent opýtaných súhlasí s pomocou inej napadnutej krajine, aj keď vlastný štát by bránila necelá polovica.
4. Únia má podporu napriek kritike
Podpora členstva v EÚ je rovnako relatívne vysoká, v žiadnej z opýtaných krajín by aktuálne v prípade referenda nehrozil odchod z európskych štruktúr. Menia sa aj trendy - kým v Estónsku podpora EÚ medziročne klesla o osem percentuálnych bodov, naopak zvýšila sa najmä v Rumunsku.
V rumunskej aj maďarskej politickej debate sú pritom útoky na Brusel pomerne časté. Výsledky prieskumu ukazujú, že na voličov však až taký vplyv nemajú. Podpora členstva v EÚ stúpla o tri percentuálne body aj na Slovensku.
5. Ukrajina má prísť o územie, s útokmi na Rusko súhlasí polovica
S pokračujúcou vojnou na Ukrajine sa menia aj nálady v krajinách, ktoré s ňou bezprostredne susedia alebo ju nemajú ďaleko. Len v Česku, Estónsku, Litve a Lotyšsku si väčšina ľudí myslí, že krajiny NATO by mali Ukrajine dodávať vyžiadanú vojenskú pomoc, aby jej pomohli zvíťaziť vo vojne proti Rusku.
Na Slovensku s tým súhlasí 34 percent opýtaných. Naopak 63 percent Slovákov si myslí, že dodávky vojenskej pomoci zbytočne predlžujú vojnu. Ide o najvyššie číslo v regióne, napríklad v Lotyšsku s tým súhlasí len 28 percent ľudí.
Len polovica Slovákov a Bulharov a 48 percent Maďarov zase tvrdí, že Ukrajina má právo útočiť na ruské územie ako odpoveď na ruskú inváziu.
Viac ako polovica Slovákov si tiež myslí, že Ukrajina by sa mala vzdať časti svojho územia v záujme mieru.
„Postoje k Ukrajine v regióne do veľkej miery kopírujú politický diskurz v krajinách. Tam, kde je otázka podpory Ukrajiny v zásade jednoznačná naprieč politickým spektrom, sú aj postoje obyvateľov jednoznačnejšie, aj keď nie nekritické. Napríklad, v nadväznosti na protesty farmárov v Poľsku dnes 77 percent respondentov súhlasí s tvrdením, že lacné ukrajinské produkty poškodzujú farmárov v Európe,“ dodáva Dominika Hajdu, riaditeľka Centra pre demokraciu a odolnosť z Globsecu.
6. Ukrajina v NATO by bezpečie väčšine nepriniesla
Podpora členstva Ukrajiny v NATO je na úrovni 46 percent, len o trochu viac ako je podpora členstva v EÚ. Globsec sa pritom v krajinách pýtal, či by občania vnímali ukrajinské členstvo ako zlepšenie bezpečnosti a ekonomických výhod.
Najmä v Poľsku, Rumunsku a na Slovensku v súvislosti s ukrajinským členstvom v EÚ cítiť obavy z prílevu lacných ukrajinských produktov, ktoré by poškodili európskych farmárov. Túto obavu má v týchto troch krajinách viac ako 70 percent opýtaných.
7. Partneri sú Nemci, no aj Rusi
Nemecko zostáva najkľúčovejším strategickým partnerom pre Slovensko a aj šesť ďalších krajín v tomto regióne. Slovensko sa však vymyká (spolu s Bulharskom) v tom, že čoraz viac ľudí vníma ako strategického partnera aj Rusko.
Dôvodom je podľa Globsecu aj rétorika slovenskej vlády či cesty premiéra Roberta Fica do Moskvy. Kým minulý rok označilo Rusko za jedného z dvoch strategických partnerov 27 percent Slovákov, tento rok toto číslo vzrástlo na 32 percent.
Napríklad Poliaci vnímajú za najväčšieho partnera Spojené štáty.
8. Americká hrozba na Slovensku
S predchádzajúcou otázkou súvisí aj to, koho vníma Slovensko ako najväčšie ohrozenie. Už dlhodobo je pritom trend na Slovensku iný ako v okolitých štátoch.
Aktuálne 50 percent Slovákov vníma Rusko ako bezpečnostnú hrozbu (v prípade Poľska je to až 86 percent, v Česku 74 percent). Pri bližších otázkach ohľadom formy ohrozenia zo strany Ruska majú Slováci najväčšie obavy z rastúceho počtu špiónov (71 percent), z invázie v susednej krajine (59 percent), no aj z financovania lokálnych politikov či novinárov (57 percent).
Až 35 percent ľudí oslovených na Slovensku však za hrozbu označuje Spojené štáty, čo je najviac v regióne. S nástupom administratívy Donalda Trumpa sa pritom toto číslo zvýšilo vo viacerých sledovaných krajinách.
Čína zase predstavuje ohrozenie podľa 53 percent Čechov a 48 percent Litovcov, na Slovensku ju tak vníma 33 percent respondentov.
