LUXEMBURG, BRATISLAVA. Všeobecný súd Európskej únie, jedna z dvoch zložiek Európskeho súdneho dvora, v stredu rozhodol v kauze, ktorá je mediálne známa ako Pfizergate.
Ide o správy medzi predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a šéfom americkej farmaceutickej korporácie Pfizer Albertom Bourlom.
Verdikt sa týkal konania Európskej komisie, ktorá odmietla žiadosť novinárov o sprístupnenie textovej komunikácie medzi von der Leyenovou a Bourlom. Novinári ich správy považovali za úradný dokument, ktorý by zo svojej povahy mal byť verejný, komisia tvrdila, že ide o informácie s krátkou existenciou a poskytnúť ich odmietala.
Aktuálny rozsudok, proti ktorému sa ešte dá odvolať, môže byť prelomový najmä z hľadiska priehľadnosti konania európskych inštitúcií.
Na začiatku celej kauzy stáli zistenia amerického denníka New York Times, ako Ursula von der Leyenovou v čase vrcholiacej pandémie covidu-19 a nedostatku vakcín dohadovala dodávky očkovacích látok s Pfizerom.
Zatiaľ nie je jasné, či správy, ktoré si s Bourlom vymenila, ešte vôbec existujú.
O čom rozhodoval Všeobecný súd Európskej únie?
Všeobecný súd rozhodol, že Európska komisia nemala právo odoprieť novinárom prístup ku spomenutej korešpondencii.
Keď New York Times v apríli 2021 pátrali po tom, ako sa zrodila dohoda medzi Európskou úniou a farmaceutickou spoločnosťou Pfizer, písali ako Ursula von der Leyenová dohodla dodávku 900-miliónov dávok očkovacej látky a opciu na ďalších 900 miliónov.
Toto úsilie sa podľa denníka odohrávalo ešte vo februári 2021, keď Európa pre pandémiu pristupovala k lockdownom a firma AstraZeneca, ktorá mala byť hlavným dodávateľom vakcín, mala problémy s výrobou, napísali pred štyrmi rokmi NYT.
Ursula von der Leyenová vtedy vyvinula intenzívne osobné úsilie, a písala si aj so šéfom Pfizeru. Americký denník toto dianie označil za zaujímavé prepojenie korporátneho lobizmu na strane Pfizeru a snahy o politické prežitie na strane eurokomisie.
"Kontaktovalo ma veľa svetových lídrov, medzi nimi prezidenti, premiéri či králi alebo generálni tajomníci organizácií," citovali vtedy noviny Alberta Bourlu.
Dohoda, ktorá zabezpečila aj to, že vakcíny sa vyrábali v Európe, bola terčom kritiky pre hrozbu závislosti Európy na jednej korporácii, aj pre cenu, ktorú Európa za vakcíny zaplatila.
New York Times sa opakovane domáhali výpisu konverzácie medzi šéfom Pfizeru a predsedníčkou eurokomisie, no komisia ich odmietala vydať. Spolu s ďalšími novinármi tak NYT podali žalobu na Európsky súdny dvor, ktorý mal rozhodnúť, či sa na správy medzi von der Leyenovou a Bourlom vzťahujú pravidlá transparentnosti.
Súd teraz rozhodol, že sa vzťahujú, a že eurokomisia nemá právo obsah týchto konverzácií utajovať.
Je Ursula von der Leyenová vinná?
Nie. Európsky súdny dvor nie je trestným súdom. Nerozhoduje o vine a nevine, ani o treste. Rozhodol, že Európska komisia ako inštitúcia nemá právo utajovať obsah korešpondencie medzi svojou predsedníčkou a šéfom americkej korporácie.
Komisia podľa Euronews tvrdila, že spomínané informácie už nemá. Súd však rozhodol, že komisia k tomu "neposkytla dostatočné vysvetlenie".
Podľa verdiktu nestačí, aby komisia jednoducho povedala, že dokumenty nemá. Musí dôveryhodne doložiť, prečo sa k požadovaným dokumentom nemôže dostať.
Eurokomisia prehrala vo všetkých bodoch žaloby.
New York Times podľa verdiktu predložili významné dôkazy, že textové správy o obstarávaní vakcín existujú.
"Tieto zmluvy boli bezprecedentné a v bezprecedentnom kontexte," cituje Euronews nemenovaného predstaviteľa Európskej únie. Pre Ursulu von der Leyenovú to môže mať politické následky.
Proti verdiktu sa eurokomisia ešte môže odvolať, no zverejnenie informácií je dnes napriek verdiktu problematické. Nie je jasné, či vôbec ešte existujú, keďže rôzne komunikačné aplikácie sa dajú nastaviť tak, aby sa správy v nich po určitom čase mazali.
Medzi bežnými ľuďmi ide o ochranu súkromia, no ak verdikt Európskeho súdneho dvora nadobudne právoplatnosť, bude mať vplyv aj na archivovanie a sprístupňovanie podobných korešpondencií v budúcnosti.
Súd vo verdikte ďalej určil, že Komisia dostatočne nevysvetlila, či je konverzácia už zmazaná, alebo nie, a ani to, či správy boli zmazané vedome alebo automaticky, píše Euronews.
Ako verdikt hodnotia politici a experti?
Časť z nich, medzi nimi aj samotný denník New York Times, rozsudok hodnotí ako víťazstvo pre transparentnosť.
"Prístup k informáciám o rozhodovaní je dôležitý pre demokraciu - ako na európskej, tak slovenskej úrovni. Aj keď ide o SMS správy,“ vyhlásil pre TASR Martin Hojsík, europoslanec za Progresívne Slovensko. Dodal, že požaduje vyvodenie zodpovednosti v zmysle zverejnenia predmetných SMS správ a novej praxe v transparentnosti na úrovni eurokomisie.
Kritickejšie reagovala europoslankyňa za Smer Monika Beňová. Chce, aby Ursula von der Leyenová predniesla hĺbkovú správu o prípade pred europarlamentom.
„Ak nebude vyvodená žiadna zodpovednosť, Komisia stratí akékoľvek právo súdiť ktorýkoľvek členský štát vo všetkých kontextoch,“ povedala Beňová podľa TASR.
„Žiaľ, utajovanie skutočností, a to najmä v takýchto citlivých otázkach, neprispieva k dôvere občanov," komentovala verdikt Miriam Lexmann, europoslankyňa za KDH.
"Ľudia chcú a majú právo vedieť, ako sa rozhoduje, v demokracii je to základ. Aj keď sa rozhodovalo cez textové správy," citoval magazín Politico holandskú europoslankyňu Raquel García Hermida-van der Walleovú.
Politico vo svojom texte označilo verdikt za "vážnu nepríjemnosť", keďže Ursula von der Leyenová ešte pred niekoľkými mesiacmi vyhlasovala, že bude brániť štandardy transparentnosti.
"Tento rozsudok je novou pripomienkou, že v EÚ je vláda zákona a jej lídri sú predmetom neustáleho skúmania zo strany slobodných médií a nezávislého súdu," komentoval verdikt pre britský denník Guardian Alberto Alemanno, profesor európskleho práva z univerzity HEC v Paríži.
Transparency International verdikt označila za prelomový v zmysle, že "je jasné, že rozporuplný postoj komisie k transparentnosti nie je udržateľný".
Čo sa bude diať po verdikte?
Verdikt ešte nie je právoplatný a dá sa proti nemu odvolať. Komisia sa nevyhnutne nemusí odvolávať, no na verejnosť sa už správy možno nikdy nedostanú, keďže nie je jasné, či sú zmazané, alebo nie.
Verdikt je politickou porážkou pre von der Leyenovú, keďže súd sa postavil na stranu kritikov, ktorí ju obviňujú z príliš centralizovaného a uzavretého rozhodovania, napísala agentúra AFP.
Euractiv píše, že z podobného dôvodu verdikt vítajú aj europoslanci.
"Súd jasne povedal, že Komisia musí oznámiť či a ak, tak kedy boli správy vymazané. Sme presvedčení, že Komisia túto informáciu musí poskytnúť čo najskôr, aby sa nikto nezbavoval zodpovednosti," povedala pre Euractiv Shari Hinds z Transparency International.
