KYJEV, BRATISLAVA. Na tlačovej konferencii, ktorú zvolal ruský prezident Vladimir Putin v noci zo soboty na nedeľu, odznel náznak starej známej požiadavky: kapitulácia Ukrajiny.
Ruský prezident totiž pred novinármi, ktorých na seba nechal čakať takmer do druhej hodiny ráno, zopakoval tvrdenie, že akékoľvek rokovania by sa mali zaoberať „základnými príčinami“ vojny, čo z pohľadu Kremľa predstavuje najmä „denacifikáciu“ ukrajinskej vlády – a teda de facto zmenu režimu na Ukrajine.
A hoci Putin nakoniec na záver svojho prejavu navrhol priame rokovania Ruska s Ukrajinou v Turecku, tak odmietol prijať okamžité 30-dňové prímerie, ku ktorému ho predtým v Kyjeve vyzvali európski lídri po boku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Medzičasom samotný Zelenskyj pritom Putina vyzval na osobné stretnutie - a to už vo štvrtok v Istanbule. Ak by k nemu naozaj došlo, tak by išlo by o ich prvé priame rokovanie, ale tiež stretnutie od roku 2019.
Ani víkendové rozhovory európskych lídrov a Zelenského, ku ktorým sa na diaľku pripojil aj americký prezident Donald Trump, však nateraz perspektívu Moskvy nemenia.
„Moskva zatiaľ stále verí, že si môže vynútiť kapituláciu Kyjeva,“ uvádza pre denník SME analytik Zdeněk Kříž z Masarykovej univerzity s tým, že Kremeľ minimálne určite očakáva významné ústupky ako napríklad odovzdanie ukrajinských území, ktoré Rusko ešte vojensky nedobylo.
Západní lídri vyzvali Putina na 30-dňové prímerie, ten reagoval vlastným návrhom Čítajte Rozhovory francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, nemeckého kancelára Friedricha Merza, britského premiéra Keira Starmera a poľského premiéra Donalda Tuska so Zelenským sú však podľa Kříža dôležité.
„Bol to prejav solidarity, ale aj odkaz do Moskvy a Washingtonu, že európske mocnosti sú v hre a majú svoju predstavu o tom, akým spôsobom by mala skončiť ruská agresia proti Ukrajine,“ vraví.
V článku sa dočítate:
- prečo sa Trump musel zapojiť do výzvy Západu,
- ako Rusko reaguje na hrozbu masívnych sankcií,
- čo chce Putin zrejme dosiahnuť.
Putinovo historické poslanie
Západní politici momentálne tlačia na Putina s návrhom, ktorý Rusku ešte pred dvoma mesiacmi predložili Spojené štáty v Saudskej Arábii. Rokovania v Rijáde však žiadnu stranu k mieru nepriblížili.
Na rozdiel od návrhu v Saudskej Arábii však Západ teraz Putina varuje, že ak nebude ochotný uzavrieť 30-dňové prímerie, uvalia na Rusko „masívne“ sankcie a zvýšia pomoc Ukrajine. Putin pritom dostal na rozhodnutie 36 hodín, pričom reagoval vlastným návrhom.
